Kresťanské sviatky nám pripomínajú udalosti, ktoré sú dôležité pre našu spásu a vedú k hlbšiemu poznaniu Boha. So zreteľom na to Cirkev zaviedla pôsty ako osobitnú prípravu pred sviatkami. Pôst je časom intenzívnej modlitby a pokánia, kritického prehodnotenia a zmeny v živote človeka. Takže pôst je ustanovený Cirkvou pre väčšie dobro kresťana. Aké pôsty poznáte?

Poznám Veľký pôst pred Paschou – sviatkom Pánovho vzkriesenia. A viem, že existuje pôst pred sviatkom Kristovho narodenia. A v lete je pôst pred sviatkom Zosnutia Najsvätejšej Božej Matky. 

Áno. Pôst pred Paschou je nazývaný Veľký pôst. Nemá pevne stanovené dátumy, ale trvá od Syropôstnej nedele do Paschy [Veľký pôst sa v skutočnosti končí v piatok pred Lazárovou sobotou]. Existujú aj pôsty pred sviatkom Narodenia Krista (ukr. Pylypivka), pred sviatkom svätých apoštolov Petra a Pavla (ukr. Petrivka) a pred sviatkom Zosnutia Najsvätejšej Božej Matky (ukr. Spasivka). Okrem toho existujú aj jednodňové pôsty. Viete, kedy?

Na sviatky Narodenia Pána a Bohozjavenia má naša rodina tradíciu, že počas týchto dní nejeme nič až do večera. Pôst je aj na sviatok Povýšenia Pánovho kríža a Sťatia hlavy Jána Krstiteľa. A navyše k tomu je piatok počas celého roka dňom pôstu na pamiatku umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.

Počas pôstov sa obmedzujeme v konzumácii potravín. Avšak pôsty nie sú obmedzené len na toto.

Čo je teda pôst? Vždy som si myslel, že pôst je zdržanlivosťou sa jedla.

Pôst nie je len o špecifických obmedzeniach v jedle, ale predovšetkým o boji proti vášňam. Preto by sa mal postiť celý človek: pôst by mal zahŕňať telo aj dušu človeka. Lebo samotné obmedzenie v jedle neprospeje človeku, ak sa nezdržiava hnevu, ohovárania alebo iných hriešnych sklonov. A okrem toho dôležitosť pôstu spočíva v tom, že šetrením na jedle získavame prostriedky na almužny pre núdznych. Pôst a almužna v kombinácii s modlitbou pomáhajú kresťanovi v duchovnom zápase a vedú ho k dokonalosti.

Modlitba je naozaj potrebná v našom živote. A prečo je dôležité dávanie almužien? A prečo tieto tri veci – modlitba, pôst a almužna – spolu súvisia?

Modlitba nás zjednocuje s Bohom, pôstom sa očisťujeme od vášní a smerujeme k čnostiam a almužnou sa zjednocujeme s blížnymi a vytvárame spoločenstvo lásky, v ktorom prebýva Boh. Almužna je prejavom lásky k blížnemu, tak ako bol Boh ten prvý, kto prejavil milosrdenstvo človeku.

A v čom sa prejavuje samotná almužna?

Almužna je o poskytovaní pomoci núdznym. Pomocou môžu byť materiálne veci, ako aj dobré slovo, podpora a útecha. Každý dobrý skutok musíme robiť nie kvôli chvále, ale z lásky k Bohu a blížnemu. Ak človek nie je schopný dať materiálnu almužnu, vždy môže poskytnúť duchovnú almužnu. Pôstom sa staráme o dobro našej duše a almužnou sa staráme o dobro blížneho, to preto sú pôst a almužna späté.

Pôsty a bezpôstne týždne 

Pôsty trvajúce mnoho dní

- Veľký pôst (Štyridsaťdňový pôst, Tessarakosti): začína sa v pondelok po Syropôstnej nedeli a trvá až do sviatku Kristovho vzkriesenia 

- Petrov pôst (Petrivka): začína sa v pondelok po nedeli Všetkých svätých a trvá až do sviatku svätých Petra a Pavla

- Uspenský pôst (Spasivka): začína sa 1. augusta a trvá do sviatku Zosnutia Najsvätejšej Božej Matky 

- Pôst pred Narodením Pána (Pylypivka): začína sa 15. novembra a trvá do sviatku Kristovho narodenia

Pôsty trvajúce jeden deň

- každý piatok, s výnimkou bezpôstnych týždňov a sviatkov Pána a Matky Božej

- predvečer Narodenia Pána a Bohozjavenia 

- sviatky Sťatia hlavy Jána Predchodcu a Povýšenia vzácneho Kríža

Bezpôstne týždne

- od Narodenia Krista po Bohozjavenie

- od Nedele mýtnika a farizeja do Nedele márnotratného syna

- Svetlý týždeň Paschy (Veľkej noci)

- od Zostúpenia Svätého Ducha do Nedele Všetkých svätých

Zdroj: We walk with Christ. Preložil o. Ján Krupa