Mladí ľudia niekedy vnímajú kresťanstvo ako niečo veľmi komplikované a mätúce. Vskutku kresťanstvo je založené na dvoch prikázaniach lásky. A všetko ďalšie sa rovná vysvetleniam, konkrétnym príkladom, návodom a radám, ako tieto dve prikázania uvádzať do praxe.

Poznáš tieto prikázania lásky?

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a celej svojej mysle“ a „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“

Sme povolaní milovať Boha nadovšetko, pretože on je náš Stvoriteľ a Spasiteľ. To on prvý miloval nás a „v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28). „Boh je láska“ (1 Jn 4, 8), ktorá sa neuzatvára do seba. Pán vylieva svoju lásku na celé stvorenie. Z tohto dôvodu naša láska k Bohu je odpoveďou na Božiu lásku k nám.

A ako má človek správne chápať prikázanie „milovať Boha z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily...“?

Milovať z celého svojho srdca znamená klásť Boha na prvé miesto vo všetkých našich rozhodnutiach, plánoch, činoch a vzťahoch. Vtedy všetko ostatné zapadne, ako učí svätý Augustín, na svoje miesto.

Milovať Boha z celej duše znamená žiť podľa Božej vôle, počúvať jeho slová a dodržiavať jeho prikázania. Celý náš život musí byť odpoveďou na Božiu lásku.

A milovať Boha z celej mysle a sily znamená nasmerovať duchovné a fyzické schopnosti na objavovanie Boha a plnenie jeho prikázaní.

Chcem sa spýtať na druhé prikázanie. Nie som zvyknutý na biblické slovo „blížny“. Ľudia ho nepoužívajú v každodennej reči. Jednoducho hovoria: „priatelia,“ „ľudia od vedľa,“ „známi“... Chápem to správne, že mojím blížnym je každý, koho vo svojom živote stretnem?

Áno, to je pravda. Blížnym je každý, bez ohľadu na vzhľad, spoločenské postavenie, svetonázor atď. Ľudia sú si navzájom blížni, pretože sú stvorení na Boží obraz a podobu. A tak láska k nášmu blížnemu je láskou k Bohu, ktorý je prítomný v každom človeku, aby ho viedol k šťastiu v postupnom pripodobňovaní sa Bohu.

Čo znamená „milovať svojho blížneho“? Majú to byť city alebo skutky?

Oboje. Musíme sa naučiť pozerať na každého človeka milosrdnými očami Krista. Kristus odpúšťal a učil nás odpúšťať. Miloval a učil nás milovať. Z lásky k nám sa obetoval a učil nás milovať v duchu obetavosti.

Pamätajme, že láska k blížnemu je konkrétnym vyjadrením našej lásky k Bohu. Milovať znamená robiť dobré skutky bez očakávanie nejakej vďačnosti alebo odmeny.

Láska k blížnemu ako láska k sebe samému. Ja som si vždy myslel, že láska zameraná na seba samého je sebectvom, pýchou, a preto hriechom. A z tohto prikázania môžeš pochopiť, že potrebuješ milovať aj seba samého.

Láskou k sebe samému je rešpektom k životu, ktorý nám dal Boh. Boh, ktorý nás stvoril na svoj vlastný obraz a podobu, žije v nás.

Lásku k sebe často mylne stotožňujeme s egoizmom a sebectvom. Vskutku milovať seba samého znamená pozerať sa na seba očami nášho nebeského Otca, vnímať sa ako milované Božie dieťa.

Milovať seba samého znamená vážiť si seba samého ako jedinečnú osobu, želať si dobro a neubližovať si. Takúto lásku možno nazývať pravou v porovnaní so sebeckou láskou, ktorá sa prejavuje v pýche, arogancii, zhýralosti a obscénnosti. Pravá láska sa prejavuje v starostlivosti o svoj vnútorný svet, v očisťovaní sa od hriechov, v pokorovaní tela pred duchom. Mali by sme sa starať o naše zdravie a mať záujem o rozširovanie našich duchovných schopností a darov, aby sme účinnejšie prejavovali našu lásku k Bohu a blížnemu.

Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa