TopTip

Zo zahraničia
Spoločenský komentár: Kultúrne dedičstvo

Spoločenský komentár: Kultúrne dedičstvo zdroj foto: pexels.com

My, ktorí žijeme na prelome tisícročí, sa stávame opäť svedkami historických udalostí. Zažili sme pád socialistickej veľmoci a s ňou aj mnohých bariér a hraníc, ktoré na dlhé roky od druhej svetovej vojne rozdelili svet na dva veľké tábory.
Stali sme sa aj svedkami snáh o väčšie zbližovanie národov s cieľom zlepšenia životnej situácie postkomunistických krajín. Teraz prežívame závažnú koronakrízu, ktorá sa už stihla rozšíriť do všetkých svetadielov. Keďže ešte nemáme adekvátne lieky a účinné očkovanie, mimoriadna situácia stále pretrváva.
Významné historické udalosti prebiehali aj v minulosti. Mnohé pamätníky a historické budovy nám pripomínajú mnohé míľniky dejín ľudstva tuná na tejto zemi. Storočia trvajúca vláda rímskej ríše, ktorá sa rozprestierala naprieč kontinentmi takmer celého kultúrneho sveta, dosiahla v integrácii národov zatiaľ v mnohých smeroch efektívnejšie výsledky, ako posledné globalizačné tendencie.
Kultúrne a majetkové rozdiely boli v dobách na prelome nášho letopočtu zdrvujúce. Bohatá ríša svoju vyspelosť demonštrovala aj veľkolepou architektúrou. Významným monumentom z tohto obdobia, keď bola ríša už prevažne kresťanskou je aj bývalá kresťanská bazilika Hagia Sofia, palácový chrám byzantských cisárov. V tejto stavbe došlo k architektonickej syntéze starokresťanskej baziliky a klenutej centrálnej architektúry. Táto stavba predstavuje dosiahnutý architektonický vrchol svojej doby 6. storočia. Interiér budovy s početnými kupolami, svojou výzdobou a klenbami, hrou so svetlom a tieňom vytvárajú dojem ilúzie. Zdá sa, akoby sa kupoly vznášali nad priestorom. Hagia Sofia vo vtedajšom Konštantínopole sa stala predlohou pre celý neskorší architektonický vývoj v celej Byzancii a dodnes inšpiruje viaceré sakrálne stavby.
Na vyše 9. storočí sa stala jedným z hlavných chrámov východných kresťanov s podobným významom ako majú dnes hlavné baziliky v Ríme pre kesťanov na západe. Po dobytí hlavného mesta Byzancie Fatihom Mehmetom v roku 1453, bola podobne ako mnoho kresťanských chrámov, ktoré nezničili, premenená na moslimskú mešitu. V tejto úlohe bola takmer 5 storočí, kým sa na začiatku 20. storočia z nej počas budovania sekulárneho štátu po vzore západoeurópskych krajín z nej nestalo múzeum. 
V tomto novom postavení, keď stavba nebola sakrálnou budovou ani jej pôvodných budovateľov kresťanov, ani následných vlastníkov moslimov, okrem významnej kultúrnohistorickej hodnoty sa stala symbolom budovania zmierenia a porozumenia medzi národmi a svetonázormi.  Okrem uvedomelých kresťanov a moslimov najmä z vyspelej časti sveta, by to mal byť záujem predovšetkým liberálneho sekulárneho sveta, aby tento symbol zmierenia a porozumenia teraz nestratil na význame a nerozjatril v mnohých smeroch už zahojené rany. 

 

Podobné články

Počúvajte naživo

Aktuálny program

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča

Akcia s Prodomom

Prodom - projekty domov
ponúka viac ako 880 projektov rodinných domov.

V prípade že do poznámky pri objednávke uvediete
"RADIO LUMEN"
automaticky získavate 5% zľavu na vybraný projekt domu.

Vaše úmysly 09.08.2020

  • Všeobecný úmysel apoštolátu modlitby na august: Za všetkých, ktorí pracujú a žijú na mori: za námorníkov, rybárov a ich rodiny
  • Úmysel KBS na august: Aby medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa bude konať v Budapešti, povzbudil veriacich k prehĺbeniu úcty ku Kristovej prítomnosti v Najsvätejšej sviatosti.
  • Modlí sa o. Ján Krupa.
  • Chcete, aby sa za vás modlili kňazi v Rádiu LUMEN? Napíšte nám svoju prosbu na umysel@lumen.sk a my ju uverejníme na tomto mieste
Podporte vaše rádio LUMEN klub

Pre zlepšenie kvality našich stránok používame cookies. Tým, že pokračujete v prehliadaní stránok bez zmeny nastavenia vášho prehliadača súhlasíte s ich používaním. Viacej o používaní súborov cookies.