TopTip

Spoločenský komentár: Kultúrne dedičstvo

Spoločenský komentár: Kultúrne dedičstvo zdroj foto: pexels.com

My, ktorí žijeme na prelome tisícročí, sa stávame opäť svedkami historických udalostí. Zažili sme pád socialistickej veľmoci a s ňou aj mnohých bariér a hraníc, ktoré na dlhé roky od druhej svetovej vojne rozdelili svet na dva veľké tábory.
Stali sme sa aj svedkami snáh o väčšie zbližovanie národov s cieľom zlepšenia životnej situácie postkomunistických krajín. Teraz prežívame závažnú koronakrízu, ktorá sa už stihla rozšíriť do všetkých svetadielov. Keďže ešte nemáme adekvátne lieky a účinné očkovanie, mimoriadna situácia stále pretrváva.
Významné historické udalosti prebiehali aj v minulosti. Mnohé pamätníky a historické budovy nám pripomínajú mnohé míľniky dejín ľudstva tuná na tejto zemi. Storočia trvajúca vláda rímskej ríše, ktorá sa rozprestierala naprieč kontinentmi takmer celého kultúrneho sveta, dosiahla v integrácii národov zatiaľ v mnohých smeroch efektívnejšie výsledky, ako posledné globalizačné tendencie.
Kultúrne a majetkové rozdiely boli v dobách na prelome nášho letopočtu zdrvujúce. Bohatá ríša svoju vyspelosť demonštrovala aj veľkolepou architektúrou. Významným monumentom z tohto obdobia, keď bola ríša už prevažne kresťanskou je aj bývalá kresťanská bazilika Hagia Sofia, palácový chrám byzantských cisárov. V tejto stavbe došlo k architektonickej syntéze starokresťanskej baziliky a klenutej centrálnej architektúry. Táto stavba predstavuje dosiahnutý architektonický vrchol svojej doby 6. storočia. Interiér budovy s početnými kupolami, svojou výzdobou a klenbami, hrou so svetlom a tieňom vytvárajú dojem ilúzie. Zdá sa, akoby sa kupoly vznášali nad priestorom. Hagia Sofia vo vtedajšom Konštantínopole sa stala predlohou pre celý neskorší architektonický vývoj v celej Byzancii a dodnes inšpiruje viaceré sakrálne stavby.
Na vyše 9. storočí sa stala jedným z hlavných chrámov východných kresťanov s podobným významom ako majú dnes hlavné baziliky v Ríme pre kesťanov na západe. Po dobytí hlavného mesta Byzancie Fatihom Mehmetom v roku 1453, bola podobne ako mnoho kresťanských chrámov, ktoré nezničili, premenená na moslimskú mešitu. V tejto úlohe bola takmer 5 storočí, kým sa na začiatku 20. storočia z nej počas budovania sekulárneho štátu po vzore západoeurópskych krajín z nej nestalo múzeum. 
V tomto novom postavení, keď stavba nebola sakrálnou budovou ani jej pôvodných budovateľov kresťanov, ani následných vlastníkov moslimov, okrem významnej kultúrnohistorickej hodnoty sa stala symbolom budovania zmierenia a porozumenia medzi národmi a svetonázormi.  Okrem uvedomelých kresťanov a moslimov najmä z vyspelej časti sveta, by to mal byť záujem predovšetkým liberálneho sekulárneho sveta, aby tento symbol zmierenia a porozumenia teraz nestratil na význame a nerozjatril v mnohých smeroch už zahojené rany. 

 

Podobné články

Počúvajte naživo

Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 30 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

30 dní

Aktuálny program

    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.
    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.
    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies