Chrámová predsieň 

Kresťanský chrám je výsledkom rozsiahlej syntézy teológie, ceremoniálnych zvykov a praktických potrieb. Chrámy byzantského obradu majú svoje vlastné špecifiká, ktoré v iných liturgických tradíciách nenájdeme.

Tradičný chrám byzantského obradu pozostáva z troch častí: oltárny priestor, chrámová loď a narthex (predsieň). Tieto tri časti chrámu zodpovedajú trom štádiám kresťanskej iniciácie: katechumeni môžu vstúpiť len do predsiene, pokrstení do chrámovej lode a kňazi do oltárneho priestoru.

V predsieni sa nachádzajú tí, ktorí vyhlásili svoje želanie stať sa kresťanmi, a začali s prípravami na krst, t. j. katechumeni. V minulosti smeli zostať v chráme počas všetkých bohoslužieb s výnimkou slávenia Eucharistie. Počas slávenia Eucharistie sa smeli v prvej polovici bohoslužby, t. j. počas liturgie slova, zdržiavať v chráme, kde počúvali Božie slovo a homíliu, ktoré potrebovali pre svoj duchovný rast a prípravu na krst. Následne museli opustiť chrám, keď bohoslužba prešla priamo k sláveniu Eucharistie. Eucharistiu neprijímali. 

Predsieň bola miestom aj pre kajúcnikov, t. j. pre ľudí, ktorí zhrešili, nachádzali sa v období pokánia a preto nemohli pristupovať k svätému prijímaniu.

Predsieň bola vymaľovaná tak, aby ľudí, ktorí sa tam zdržiavali, v zmysle katechézy uvádzala do viery. Tu bolo možné vidieť obrazy Posledného súdu, pekla atď. Toto všetko malo ľuďom, ktorí tam stáli, ukazovať, akú bezútešnú perspektívu zanechali, keď sa stali členmi Cirkvi. V minulosti sa predsieň mohla využívať aj na farské hostiny alebo na kŕmenia chudobných organizované farnosťou.

Predsieň zohrávala dôležitú rolu v čase, keď sa ešte praktizoval krst dospelých a sviatosť pokánia, ktorá bola spojená s dlhými obdobiami pokánia. Keď Cirkev začala krstiť dojčatá a rozšíril sa zvyk individuálnej spovede pred kňazom, predsieň sa stala nepotrebnou. Postupne bola zmenšovaná a v mnohých moderných chrámoch celkom vymizla. Dnes môžeme nájsť predsieň už len vo veľmi starých chrámoch.

Chrámová loď

Druhou časťou chrámu je chrámová loď. Sem môžu vstupovať pokrstení veriaci. V jazykoch národov, v ktorých je rozšírené kresťanstvo byzantského obradu, sa táto chrámová časť nazýva „nava“. Tento názov pochádza z latinského slova „navis“ a z gréckeho slova „naos“, čo znamená „loď“. Takže slovenský výraz „chrámová loď“ dobre vystihuje význam tohto názvu v byzantskej tradícii. Tento priestor pre kresťanov sa prirovnáva k lodi, s ktorou sa pokrstení veriaci plavia cez búrlivé more života. Názov má pripomínať aj Noemovu archu, v ktorej boli páry všetkých živých bytostí zachránené pred potopou. Iný názov pre túto časť budovy je „chrám veriacich“. Tento názov poukazuje na to, že sa tu zdržiavajú ľudia, ktorí boli pokrstení a veria v Krista.

Nie je zvykom zdobiť byzantské chrámy sochami, ale k výbave patrí mnoho ikon. Chrámová loď je navyše bohatá na maľby. Vo veľkých a bohatých chrámoch možno vidieť umelecky spracované mozaiky alebo fresky. Menšie chrámy majú na stenách ikony, ktorých výroba je menej nákladná. Neexistujú žiadne jasné predpisy o tom, aký druh obrazov by mali byť zavesení na stenách chrámu. Väčšinou to závisí od miestnych tradícií a predstáv, ktoré farnosť a umelci chcú sprostredkovať týmito obrazmi. Existuje však osvedčená tradícia vešať obrazy svätých vo výške 1,5 až 2 metre nad podlahou. Robí sa tak preto, aby sa svätí nenachádzali na úrovni výšky ľudskej postavy. Celkový chrám je celistvou ikonou Kristovej Cirkvi, ktorá zahŕňa tak svätých v nebi, ako aj kresťanov na zemi. Preto je nevhodné zobrazovať svätých tam, kde stoja kresťania, lebo na tomto mieste je ikona už naplnená kresťanmi, ktorí sú na ceste k svätosti.

Zdroj: O. Šepetiak, Byzantská liturgia