Celková čiastka
Zostávajúci čas
Cirkev uchováva živú spomienku na sväté udalostí a diela spásy, ktoré sa odohrali v minulosti. Môžu to byť udalosti zo života Ježiša Krista, Presvätej Bohorodičky a jednotlivých svätých. Keď slávime, tieto udalosti minulosti sa stávajú týkajúcimi sa nás. A tak účasťou na bohoslužbách sviatkov sa stávame účastnými na týchto spásnych udalostiach a naplnenými milosťou spásy. Kresťanský sviatok, ktorý slávime tu na zemi, sa stáva predzvesťou radosti v nebi.
Ktorý sviatok je považovaný za najväčší?
Kristova Pascha je najdôležitejší kresťanský sviatok. Od Paschy sa odvíjajú dátumy ostatných sviatkov pohyblivého cyklu (tých, ktoré sa slávia každý rok v iný deň). Patria sem také veľké sviatky, ako je Pánov vstup do Jeruzalema, Nanebovstúpenie Pána, Zostúpenie Svätého Ducha.
Každý kresťanský sviatok je vyjadrením duchovnej radosti zo spásy, ktorú sme dostali v Ježišovi Kristovi. Z tohto dôvodu je základom, obsahom a naplnením každého kresťanského sviatku osoba zmŕtvychvstalého Krista. Vzkriesenie Ježiša Krista premieňa, osvecuje a posväcuje celý čas, celé dejiny a celý svet. Vzkriesenie je prechod z toho, čo je prechodné, do toho, čo nemá koniec, zo smrti do večného života. Po vzkriesení Ježiša Krista všetci žijeme v novom čase – vo vzkriesenom živote, v dôsledku čoho sa celý čas stáva jedným kresťanským sviatkom.
Aké sú ďalšie významné kresťanské sviatky?
Všetky sviatky Cirkvi sa členia na sviatky Pána, Božej Matky a svätých – v súlade s témou slávenia. Vo sviatky Pána Cirkev oslavuje najmä nášho Pána Ježiša Krista, najdôležitejšie udalosti jeho pozemského života pre našu spásu. Sviatky Božej Matky sú zavedené na počesť Božej Matky. Vo sviatky svätých si uctievame tých, ktorí sa páčili Bohu, ktorých Pán oslávil za to, že mu slúžili.
Najväčším sviatkom je Kristova Pascha. A navyše existuje dvanásť veľkých sviatkov: Narodenie najsvätejšej Božej Matky, Povýšenie vzácneho Kríža, Vstup najsvätejšej Božej Matky do chrámu, Narodenie Krista, Bohozjavenie, Stretnutie nášho Pána, Zvestovanie najsvätejšej Božej Matky, Pánov vstup do Jeruzalema, Nanebovstúpenie nášho Pána, Päťdesiatnica, Premenenie nášho Pána a Zosnutie najsvätejšej Božej Matky.
Prečo slávime pamiatky svätých?
Všetci kresťania sú povolaní k svätosti. Ctíme si tých, ktorých Boh oslávil a Cirkev uznala za svätých: apoštolov, mučeníkov, prepodobných a hierarchov. Cirkev slávi pamiatku svätého hlavne v deň jeho smrti, čo je deň jeho narodenia do večného života.
Slávenie pamiatky svätých nám ukazuje, že Kristus pôsobí v každom človeku, ktorý prijal sväté tajomstvo krstu. Zároveň oslavujeme pozoruhodné Božie pôsobenie v ľudskom živote. Z tohto dôvodu sa potrebujeme dozvedieť viac o životoch svätých, o ich kresťanskom zápase. Svätí sú dobrý príklad kresťanského spôsobu života pre každého súčasného kresťana.
Ako sa náležite slávi kresťanský sviatok?
Slávenie začíname večer účasťou na večierni a utierni a v samotný deň sviatku sa podieľame na milosti sviatku pri božskej liturgii a pristúpime k svätému prijímaniu. Potom sa delíme o radosť sviatku s rodinou a priateľmi pri spoločnej slávnostnej hostine.
Kresťanský sviatok je predzvesťou radosti v nebi. Život svätých je príkladom pravého kresťanského života. Účasť na bohoslužbách je najlepší spôsob slávenia kresťanského sviatku. |
Zdroj: We walk with Christ. Preložil o. Ján Krupa
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram