Celková čiastka
Zostávajúci čas
Katechéza pre mládež: Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! (3c)
Veľmi som sa potešil, že budem mať príležitosť opýtať sa na význam druhého Božieho prikázania. Keď sa prechádzate po uliciach, často môžete počuť, ako ľudia zneužívajú Božie meno. Prečo je „Božie meno“ také dôležité? Prečo ho nemožno používať rovnako ako iné náhodné slová?
Vo Svätom písme sa meno vzťahuje na skutočnú osobu. Pán zjavil Mojžišovi svoje meno Jahve, ktoré znamená: „Ja som, ktorý som.“ Ďalšie Božie mená vo Svätom písme sú: Pán zástupov (Pán mocností) a Adonaj (Pán).
Poznať meno znamená poznať osobu. Vzývať Božie meno znamená vzývať samotného Boha. Z tohto dôvodu by sa malo Božie meno hovoriť s náležitou úctou – Božie meno je sväté. A to preto ho nemôžeme používať vo vtipoch, v našich každodenných konverzáciách a na vyjadrovanie našich emócií.
Alebo je azda lepšie vôbec nepoužívať Božie meno, aby sme ho neznevážili?
Človek sa potrebuje rozprávať s Bohom čo najčastejšie. Sám Pán Ježiš Kristus nás poučil, aby sme Boha oslovovali „Otče“ a prosili „posväť sa meno tvoje“. Modlíme sa za Božiu prítomnosť vo svete a aby jeho meno bolo uctievané. Božie meno oslavujeme skrze náš kresťanský život. Keď sa napríklad navzájom pozdravíme, použijúc slová: „Slava Isusu Christu“ – v tom momente odpovieme: „Slava i vo viki!“ Aké je to úžasné, keď vzájomným pozdravom zároveň oslávime meno Pána Boha! Stáva sa aj opak. Napríklad ľudia často vykríknu „Bože!“, keď sú šokovaní, prekvapení, uspokojení. Stáva sa ti to?
Áno. Stáva sa mi to. A čo s tým, je to nesprávne?
Popremýšľaj, či je vhodné používať Božie meno na vyjadrovanie tvojich pocitov. Potešilo by nás, keby naše meno bolo spomínané len ako citoslovce, ktoré odhaľuje naše emócie?
Mimochodom, priatelia moji, aj keď sa modlíme a zvolávame Božie meno, musíme chápať, že stojíme pred Pánom. Naši modlitbu začíname tým, že ho oslovíme „Otče“, „Bože“, „Ježišu“, „Pane“ atď. Ak sme pri modlitbe nepozorní alebo sa modlíme chvatne, Božie meno vzývame nadarmo. Inými slovami, vzývali sme Boha, ale neuvedomili sme si náležite, pred kým sme stáli alebo sme boli na kolenách. Myslím si, že my všetci sme už zakúsili niečo podobné.
Samozrejme, že áno. Je to veľmi rozšírený jav, rovnako ako skutočnosť, že mnohí ľudia sa Bohu vysmievajú alebo sa naňho sťažujú.
Aj to sa stáva. Urážanie Božieho mena ukazuje, že človek má komplex menejcennosti: zvyšuje si vlastnú sebaúctu ponižovaním druhej osoby. Toto cynické zosmiešňovanie Boha je prejavom neviery a pýchy, čoho „otcom“ je diabol. Mnohí to robia úmyselne, chcú znevážiť Boha.
Ľudské bytosti sú stvorené na Boží obraz, a preto sa proti svätosti Božieho mena prehrešujú tí, ktorí chcú škodiť svojim blížnym tým, že ich preklínajú. Hriechom je aj sťažovať sa – obviňovať Boha z vlastných problémov a nešťastia.
Človek sa nemôže modliť k Bohu o pomoc pri hrešení. Niekto sa modlí, aby úspešne podvádzal pri teste, iný zasa, aby sa niekomu stala škoda. Toto nie je modlitba, ale priama urážka Pána Boha, inými slovami, svätokrádež.
Je prisahanie v Božom mene porušením tohto prikázania?
Áno. Avšak vo veľmi dôležitých prípadoch je dovolená prísaha. Mám na mysli prísahu kňaza, ktorá sa robí počas jeho vysviacky, prísahu manželov, ktorá sa robí počas ich korunovania, prísahu mníchov, ktorá sa robí počas ich sľubov. Morálne záväzná je prísaha, ktorú skladá prezident, vojak, sudca a svedok počas súdneho konania. Nedodržanie prísahy je porušením prísahy.
Božie meno je sväté, pretože vyjadruje samotnú personalitu Boha. Úcta k Božiemu menu sa musí ukazovať v každodennom živote a v osobnej modlitbe. Slávnostná prísaha a volanie Boha na pomoc je starobylou a dobrou kresťanskou tradíciou. Posmievanie sa Bohu, preklínanie a porušenie prísahy je hriechom. |
Zdroj: We walk with Christ. Preložil o. Ján Krupa
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram