Sviatok slávneho vzkriesenia nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista je hlavný a najstarobylejší sviatok v byzantskom obrade, slávený veľmi slávnostne od svojho počiatku. Už vo 4. storočí bol nazývaný „sviatok sviatkov“, pretože svojou slávnostnosťou prevyšoval všetky ostatné sviatky, tak ako „slnko svojím jasom prevyšuje všetky ostatné hviezdy“ (porov. svätý Gregor z Nazianzu, Reč 45, 2). Slávenie pamiatky Kristovho vzkriesenia je v našom obrade skutočne „deň, ktorý učinil Pán“, preto sú veriaci povzbudzovaní, aby „plesali a radovali sa v ňom“ (Ž 118, 24).

Starobylý výraz Pascha, ktorý je od Druhého vatikánskeho koncilu čoraz populárnejší, je odvodený z hebrejského slova „pesach“, ktoré znamená prechod. Vo svojej už citovanej paschalnej reči svätý Gregor vysvetľuje: „Tento veľký a úctyhodný sviatok Paschy sa v hebrejčine nazýva „Pesach“, čo znamená prechod. Z historického hľadiska si pripomína prechod (Izraelitov) z Egypta do zasľúbenej krajine, ale duchovne (pre kresťanov) znamená prechod od vecí dole (zo zeme) k veciam hore (do neba).“

Medzi Rusínmi je Pascha nazývaná Velikdeň – Veľký deň. A je to skutočne veľký deň pre jeho dôležité udalosti, trvalý význam a slávnostné slávenie. Používanie tohto slova bolo inšpirované Svätým písmom (Jn 19, 31) a možno ho vystopovať až do 4. storočia, ako prvý ho použil svätý Atanáz († 373) v jednom zo svojich paschálnych listov. Ďalším rusínskym názvom pre Paschu je Svitloje voskresenije (Svetlé vzkriesenie), pretože sa slávi veľmi slávnostne a radostne. 

Slávne vzkriesenie nášho Pána sa v byzantskom obrade slávnostne ohlasuje na paschálnej rannej bohoslužbe, nazývanej Utiereň Vzkriesenia, ktorá sa slávi krátko po polnoci alebo skoro ráno. Túto bohoslužbu zložil na začiatku 8. storočia známy byzantský hymnograf svätý Ján Damaský († 749). Inšpiroval sa Svätým písmom a dvoma slávnymi paschálnymi rečami svätého Gregora z Nazianzu († 389).

Utiereň Vzkriesenia je zostavená okolo paschálneho kánona, v ktorom je zmŕtvychvstalý Kristus opakovane vychvaľovaný a oslavovaný za jeho konečné víťazstvo nad hriechom a nad smrťou. Pre svoju očarujúcu krásu a svoj hlboký duchovný význam sa nazýva Zlatý kánon, keďže ním svätý Ján Damaský započal zlatý vek byzantskej hymnografie.

Paschálny kánon svätého Jána Damaského je veľkolepá liturgická báseň na počesť Kristovho víťazného zmŕtvychvstania a jeho vedúca téma sa nám podáva v prvom hymne-irmose: „Je to Deň Vzkriesenia, ľudia, nechajme sa ním osvietiť. Je to Pánova pascha, prechod zo smrti k životu, ktorým nás Kristus, náš Boh, previedol zo zeme do neba. Preto spievame hymnus víťazstva.“

Bohoslužby Vzkriesenia sa začínajú odnesením Svätého plátna, plačšanice (obdĺžnikového plátna s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe) z hrobu. Celebrant, ktorý je oblečený vo svojich sviatočných bohoslužobných rúchach, okiadza Sväté plátno, vezme ho z hrobu a položí na oltárny stôl vo svätyni, kde plaščanica zostane až do sviatku Pánovho nanebovstúpenia na svedectvo, že náš Spasiteľ po svojom slávnom zmŕtvychvstaní zostal na zemi štyridsať dní.

Po príprave oltárneho stola kňaz, miništranti a veriaci so zapálenými sviecami v rukách konajú sprievod okolo chrámu, pričom opakovane spievajú stichiry Vzkriesenia: „Tvoje vzkriesenie, Kriste, náš Spasiteľ, je chválené anjelskými hlasmi v nebi; urob aj nás hodnými, aby sme ťa tu na zemi chválili a oslavovali s čistým srdcom.“ 

Keď všetci veriaci vyjdú z chrámu v sprievode, hlavné dvere chrámu sa zatvoria. Sprievod symbolizuje myronosičky, ktoré „veľmi skoro ráno v prvý deň týždňa“ (Jn 20, 1) prišli k hrobu, aby pomazali posvätné Kristovo telo, a našli hrob prázdny. Z tohto dôvodu sa chrám obchádza v sprievode len raz.

Sprievod sa zastaví pred zatvorenými dverami hlavného vchodu do chrámu. Tu celebrant, po okiadzaní dverí a ľudu, začína Utiereň Vzkriesenia.

Utiereň Vzkriesenia sa začína obvyklým požehnaním celebranta, ktorý zanôti: „Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici, teraz i vždycky i na veky vekov.“ Po odpovedi ľudu: „Amen“ kňaz slávnostným hlasom spieva paschálny hymnus:

„Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“ V tejto časti utierne celebrant predstavuje anjela, ktorý ohlasuje slávne vzkriesenie nášho Spasiteľa myronosičkám pri hrobe. Zatiaľ čo ľud jasavo opakuje paschálny hymnus, chrámové zvony prinášajú radostnú zvesť zvyšku sveta.

Na záver responzóriového žalmu celebrant ešte raz zanôti hymnus a pri slovách: „smrťou smrť premohol“ označí dvere znakom kríža a otvorí ich krížom vo svojej ruke. Tým symbolizuje nášho Spasiteľa, ktorý svojou smrťou na kríži „premohol smrť“ a otvoril nebeské brány pre nás všetkých.

Po príchode k oltárnemu stolu celebrant prednáša veľkú ekténiu, po ktorej bezprostredne nasleduje Zlatý kánon svätého Jána Damaského. Celý kánon je preniknutý určitou víťaznou náladou, ktorú azda najlepšie vyjadruje tretí tropár prvej piesne: „Nech sa nebesá patrične radujú a nech zem jasá, nech oslavuje celý svet, viditeľný aj neviditeľný, lebo Kristus, naša večná radosť, vstal z mŕtvych.“

Je zaujímavé si všimnúť, že Byzantská cirkev udržiava pri živote starobylú tradičnú vieru o anjelovi, ktorý zvestuje Kristovo vzkriesenie najskôr požehnanej Panne Márii, ako to opísal svätý Ján Damaský v predohre k deviatej piesni svojho kánona: „Anjel zavolal na Milostiplnú: Raduj sa, čistá Panna, opakujem: Raduj sa! Lebo tvoj Syn po troch dňoch vstal z hrobu a vzkriesil mŕtvych. Preto sa, všetci ľudia, radujte!“

Druhá časť Utierne Vzkriesenia sa začína chválovými žalmami (Ž 148 – 150), nasledujú štyri chválové stichiry (1. hlas), ktoré nám pripomínajú, aby sme piesňami chválili Kristovo „spásne umučenie a oslavovali jeho zmŕtvychvstanie“. Po týchto štyroch stichirách o Vzkriesení nasledujú štyri paschálne stichiry. V nich triumfujúca radosť Paschy dosahuje najvyšší bod. Upriamme našu pozornosť napríklad na štvrtú stichiru:

„Svitla nám nádherná Pascha, Pánova pascha, úctyhodná Pascha. Pre túto Paschu sa radostne navzájom objímme. Ó, Pascha, ty si naše oslobodenie od všetkého zármutku, keďže dnes Kristus vyšiel z hrobu taký žiarivý, ako keby vyšiel zo svadobnej komnaty, a naplnil ženy radosťou, keď povedal: „Ohláste (radostnú zvesť) apoštolom.“

Toto osobné „ohlasovanie“ radostnej zvesti o Vzkriesení sa odohráva práve počas spevu týchto paschálnych stichír, keď ľud pristupuje k celebrantovi, aby pobozkal svätý kríž, evanjeliár a ikonu Vzkriesenia.

Celebrant stojí pred ikonostasom a pozýva veriacich, aby si prišli bozkom uctiť kríž, ktorý celebrant drží v ruke, zatiaľ čo asistujúci duchovní alebo miništranti držia evanjeliár a ikonu Vzkriesenia. Keď veriaci bozkávajú kríž, kňaz ich pozdravuje slovami: „Christos voskrese! - Kristus vstal z mŕtvych!“ Ľudia na potvrdenie svojej osobnej viery odpovedajú: „Voistinu voskrese! - Naozaj vstal z mŕtvych!“

Počas bohoslužieb Vzkriesenia sa uctieva svätý kríž, pretože svojou smrťou na kríži náš Spasiteľ „premohol smrť“, sväté evanjelium ohlasuje slávne zmŕtvychvstanie nášho Pána a ikona nám pripomína zostúpenie Krista do podsvetia a vyslobodenie duší spravodlivých: „a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“ Paschálny pozdrav: „Kristus vstal z mŕtvych! – Naozaj vstal z mŕtvych!“ je naším osobným ohlasovaním Kristovho slávneho zmŕtvychvstania a je to pozdrav, ktorý veriaci používajú až do štvrtka Pánovho nanebovstúpenia.

Starobylý grécky Synaxarion (Prológ) podáva nasledujúce vysvetlenie radostného slávenia Paschy v byzantskom obrade:

„V tento slávny a najsvätejší deň celá Cirkev radostne slávi konečné víťazstvo a životodarné vzkriesenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Po dlhom období temna spôsobeného hriechom, po ustavičnom očakávaní prorokov, po radostnej zvesti o Kristovom narodení, keď nadišiel určený čas, po tridsiatich rokoch Kristovho skrytého života a po troch rokoch jeho verejného pôsobenia, po hroznom utrpení, smrti na kríži a troch dňoch v hrobe, hľa, Kristus vstal z mŕtvych!“

„Naozaj, naozaj vstal z mŕtvych! A všetko je pravda, každý Boží prísľub bol naplnený: Spasiteľ prišiel, Baránok Boží bol obetovaný za hriechy sveta a úplne triumfujúc rozdrvil smrť svojou smrťou a prinavrátil nám večný život skrze svoje slávne vzkriesenie. Čas plaču sa skončil. Teraz je čas radosti. Teraz, keď sme činili pokánie a odčinili sme naše hriechy počas kajúceho veľkopôstneho obdobia; teraz, keď sme boli očistení Kristovým utrpením; teraz sa radujme, darujme si navzájom Kristov bozk pokoja, čím potvrdíme našu lásku ku všetkým a oslávime koniec každého nepriateľstva... Kristus, náš Spasiteľ, vstal z mŕtvych!“

Stichira Vzkriesenia (6. hlas)

Tvoje vzkriesenie, Kriste, náš Spasiteľ, chvália piesňami anjeli v nebi, urob nás hodnými, aby sme aj tu na zemi ťa chválili a oslavovali s čistým srdcom.

Kondák (8. hlas)

Hoci si zostúpil do hrobu, Nesmrteľný, zničil si moc smrti a vyšiel si ako víťaz, Kriste, Bože náš, myronosičkám si povedal: Radujte sa! Svojim apoštolom si daroval pokoj a padlým vzkriesenie.

Z paschálnej katechézy: 

„Smrť, kde je tvoj osteň?  Peklo, kde je tvoje víťazstvo? Kristus vstal z mŕtvych a vy ste zvrhnutí. Kristus vstal z mŕtvych a démoni padli. Kristus vstal z mŕtvych a anjeli sa radujú. Kristus vstal z mŕtvych a vládne život. Kristus vstal z mŕtvych a v hrobe nezostáva ani jeden mŕtvy. Lebo Kristus vstal z mŕtvych a stal sa prvotinou tých, čo zosnuli. Jemu buď sláva a moc na veky vekov. Amen.“ (svätý Ján Zlatoústy)

Zdroj: https://archpitt.org/resurrection-services-according-to-the-ruthenian-tradition/   Preložil o. Ján Krupa