Niektorí ho dokonca považovali za „papabile“. Ako však už vieme, na Petrov stolec zasadol niekto iný: Lev XIV. Kardinál Jean-Marc Aveline prevzal inú úlohu: od 1. júla je 66-ročný marseillský arcibiskup predsedom Francúzskej biskupskej konferencie.

Aveline bol už pred svojím zvolením v apríli tohto roka považovaný za najsľubnejšieho kandidáta. Nahradil remešského arcibiskupa Érica de Moulins-Beauforta, ktorý túto funkciu zastával od roku 2019 počas dvoch trojročnými období.

Aveline, ktorý sa narodil v roku 1958 v Alžírsku, bol pre zosnulého pápeža Františka zrejme stelesnením biskupa Stredozemného mora. V roku 2022 ho prijal do kardinálskeho kolégia a v septembri 2023 ho navštívil v Marseille. Aveline strávil takmer celé svoje detstvo a mladosť v tomto meste a od roku 1984 tam bol kňazom. V rokoch 2008 až 2013 bol poradcom Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. Od roku 2014 bol pomocným biskupom a od roku 2019 arcibiskupom Marseille.

Aveline bol jediný z piatich Francúzov v konkláve, ktorý vedie veľkú diecézu. Ako arcibiskup veľkého prístavného mesta na pobreží Stredozemného mora je dobre oboznámený s témou migrácie – aj s jej tienistými stránkami a rastúcou vlnou nacionalistických a populistických reakcií na ňu.

Najstaršie a zároveň druhé najväčšie mesto Francúzska má obrovský podiel prisťahovalcov. 90 percent súčasného obyvateľstva mesta má predkov, ktorí nepochádzajú z Francúzska. Marseille predchádza povesť mesta, kde vládne bezprávie. Avšak „Massilia“, kedysi založená gréckymi moreplavcami a v roku 2013 hlavné mesto kultúry Európy, neustále pracuje na svojom imidži mesta so šarmom.

Námorný prístav „Marseille Europort“ je označovaný za bránu do sveta, keďže ide o najväčší prístav Stredozemného mora. Takúto symboliku hľadal pápež František svojou návštevou v roku 2023. Aj Aveline vie hrať s touto kartou v dnešnom nepokojnom svete. Hovorí, že dnes mnohí chcú vymazať historickú pamäť o mierovom a plodnom spolužití v oblasti Stredozemného mora, a namiesto toho presadzovať strach z druhých a svoju vlastnú ideológiu. Ale, ako doslovne hovorí Aveline, „my si stojíme za tým, že napriek všetkým reálnym hrozbám je v činnosti aj dobro.“

Cirkev vo Francúzsku patrí medzi najtradičnejšie a z hľadiska duchovnej histórie najvýznamnejšie v Európe. Ešte stále každý druhý z približne 67 miliónov obyvateľov Francúzska sa dnes hlási ku katolíckej viere. No počet praktizujúcich katolíkov, kňazov a rehoľníkov už desaťročia výrazne klesá. A okrem toho Cirkev vo Francúzsku silno bojuje s následkami škandálov týkajúcich sa zneužívania.

V otázkach etiky, rodiny a politiky museli biskupi v poslednom čase opakovane zniesť porážky, napríklad v prípade „homosexuálnych manželstiev“, umelého oplodnenia, liberalizácie potratov a aktívnej eutanázie. Na druhej strane, v poslednom čase zaznamenali silný nárast krstov dospelých.

Marseillský arcibiskup vyjadril ustarostenosť z rozkolov vo francúzskej a európskej spoločnosti. Podľa neho je v súčasnosti ťažké viesť diskusiu bez urážania. Aj zdržanie sa hlasovania v posledných voľbách svedčí o nedôvere voči politike a jej predstaviteľom. No jeho krajina, Francúzsko, potrebuje angažovanosť a nádej.

Možno predpokladať, že Aveline má na mysli aj Európu, keď hovorí, že Francúzsko má príliš veľké pochybnosti o sebe samom, o tom, čím bolo obdarené v priebehu svojej dlhej histórie a čo by mohlo byť užitočné pre druhých. V dôsledku toho „v súčasnom koncerte národov chýba francúzsky tón“, pretože Francúzsko si už nie je dostatočne isté sebou samým.

Krátko pred konkláve v Ríme Aveline vo francúzštine označil dedičstvo zosnulého Františka za „immense“ – teda za obrovské, nezmerateľné. A hoci nemusel Aveline nastúpiť do veľkých topánok rybára, aj so svojimi funkciami vo Francúzsku môže vykonať ešte veľa v duchu pápeža Františka.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2490308/kardinal-aveline-uebernimmt-frankreichs-bischofskonferenz