Celková čiastka
Zostávajúci čas
Môže byť niečo dobré zo Chicaga, mesta Al Caponeho a Baracka Obamu? A ako mohli kardináli sveta, v ktorom sú USA vnímané ako egoistické, rozdeľujúce a dominantné, zvoliť za pápeža Yankeeho? Už prvý pohľad na životopis Roberta Prevosta však rozptyľuje takéto otázky: Tak ako v Skopje narodená a v Kalkate pôsobiaca matka Tereza odpovedala indickému nacionalistovi, že je oveľa lepšou Indkou než on, lebo on je Indom len náhodou narodenia, ale ona sa rozhodla byť Indkou, tak by aj Prevost mohol povedať, že sa rozhodol byť Peruáncom.
Rehoľník zo Chicaga, ktorý pôsobil ako misionár a biskup v Peru, ale nikdy nezabudol na svoje európske korene, je pápežom globalizácie: nová hlava cirkvi ako svetobežník a polyglot, ktorý sa vyzná v matematike, filozofii a cirkevnom práve, je skutočným „globálnym hráčom“. V ňom sa odráža osud mnohých súčasníkov, ako povedal nový pápež vo svojom prejave pred diplomatickým zborom: „Moja vlastná životná skúsenosť, odohrávajúca sa medzi Severnou Amerikou, Južnou Amerikou a Európou, je v istom zmysle reprezentatívna pre túto snahu prekračovať hranice, aby sa stretli rôzni ľudí a rôzne kultúry.“
Vzhľadom na jeho pôvod a rozhodnutie ho nie je možné priradiť k jednému národu. Už toto zakazuje hodnotiť Leva XIV. podľa toho, ako priateľsky alebo odporujúco pristúpi k tomu či onomu politikovi. Tohto pápeža, ktorý sa zbavil akejkoľvek (aj patriotizmom maskovanej) úzkoprsosti, možno posudzovať len podľa jedného meradla: podľa Toho, koho zastupuje na zemi. A skutočne je pápežovo posolstvo kristocentrické. Doslova povedal: „Z kresťanského hľadiska pravda nie je potvrdenie abstraktných a nereálnych princípov, ale stretnutie s osobou samotného Krista.“
Je Lev XIV. apolitickým, čisto duchovným pápežom? Nie. Tento pápež vie aj zo skúseností USA a Latinskej Ameriky, že len pravda oslobodzuje, že ľudia túžia po tomto oslobodení a že majú právo na pravdu. Pápež Lev XIV. hovorí: „Skutočne mierové vzťahy nemožno budovať bez pravdy ani v medzinárodnom spoločenstve.“ Pápež sa nemeria podľa politických kritérií ani podľa vnímaného spoločenského pokroku. Skôr sa všetka politika meria podľa pravdy o človeku, ktorá sa nám v plnej miere odhaľuje pohľadom na Krista.
Tak ako apoštoli niesli posolstvo o kráľovskej dôstojnosti človeka do celého vtedy známeho sveta a tým transformovali duchovný svet antiky, tak aj náš duchovne zmätený, ideologicky rozdelený, politicky rozkolísaný a násilím zmietaný svet potrebuje archimedov bod, aby mohol vytrhnúť z pántov mocenské štruktúry „vládcu tohto sveta“ (ako Ježiš nazýva Satana v Jn 12,31 a 16,11). Archimedov bod nachádzame v bezpodmienečnej dôstojnosti každého človeka.
Niet divu, že Lev XIV., ktorý pozná rozdelenie Spojených štátov amerických a Latinskej Ameriky (a ich cirkví), postavil „dôstojnosť každého človeka... od nenarodeného dieťaťa až po starého človeka“ do centra svojho prejavu adresovaného svetu politiky. Nie naivná fráza „mier za každú cenu“, ale: „Kto chce mier, musí konať spravodlivo.“ Žiadne banálne prispôsobovanie sa údajnej modernosti, ale: „Cirkev sa nikdy nemôže vyhýbať svojmu poslaniu hlásať pravdu o človeku a svete.“ Pápež Lev XIV. sa stáva výzvou pre veľkých tohto sveta. Bohu vďaka!
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram