Celková čiastka
Zostávajúci čas
Pred približne 10-tisíc veriacimi bola v sobotu vyhlásená za blahoslavenú maďarská laická apoštolka a mučeníčka Mária Magdolna Bódiová (1921 – 1945). V mene pápeža Leva XIV. slávnosť blahorečenia vo Veszpréme viedol maďarský kardinál Peter Erdö, arcibiskup Ostrihomu-Budapešti a prímas Maďarska. Prišli mnohí biskupi, kňazi, rehoľníci a veriaci z Maďarska i susedných krajín. Pápež František v máji 2024 oficiálne uznal Bódiovej mučeníctvo.
Pôvodne sa blahorečenie malo konať 26. apríla 2025, ale odložili ho pre úmrtie pápeža Františka. Pápež Lev XIV. stanovil nový termín na 6. septembra. Medzi účastníkmi na slávnosti bol aj biskup Aurelio García Macías z rímskeho Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatosti, ďalej arcibiskup Gergely Kovacs z Alba Iulie a Cristiana Marinelli, postulatórka procesu blahorečenia. Maďarský štát zastupoval podpredseda vlády Zsolt Semjen a štátny tajomník Miklos Soltesz.
Vo svojej kázni kardinál Erdö označil novú blahoslavenú za „mučeníčku čistoty“. „Hovoriť dnes o čistote si vyžaduje odvahu – nie je to výnimočný výkon, ale veľké rozhodnutie, ktoré vyrastá z osobnej lásky ku Kristovi,“ povedal kardinál. Každý má vo svojom živote povolanie k čistote: manželia k vernosti, mladí ľudia k disciplinovanej príprave na veľké životné rozhodnutia a tí, ktorí sa rozhodli pre celibát alebo panenstvo, k úplnej oddanosti Kristovi a službe ľuďom. Aj keď je dnes ťažké žiť tento ideál, „Božia milosť môže premeniť život človeka na niečo úžasné“, povedal kardinál Erdö.
Po slovenskej mučeníčke Anne Kolesárovej (1928 – 1944), ktorá bola vyhlásená za blahoslavenú v roku 2018, je Mária Magdolna Bódiová ďalšou mladou ženou zo strednej Európy, ktorá bola počas druhej svetovej vojny zabitá pre svoju vieru a ochranu svojej dôstojnosti.
Bódiová bola robotníčkou v továrni a na základe svojej viery sa angažovala v prospech detí, starších spoluobčanov a núdznych. Na sviatok Krista Kráľa v roku 1941 zložila súkromný sľub večnej čistoty, pretože pre svoj nemanželský pôvod nemohla vstúpiť do rehole. Keď sa na konci druhej svetovej vojny dosiahol front jej rodnú dedinu, vtedy 23-ročná Magdolna spolu s ďalšími ženami a deťmi hľadala útočisko v jednom bunkri. 23. marca 1945 prišli do dediny sovietski vojaci a napadli ženy, ktoré sa nachádzali pri vchode do úkrytu. Magdolna Bódiová sa bránila, varovala svoje spoločníčky a pokúsila sa utiecť, ale vojak ju dobehol a zabil šiestimi výstrelmi.
Vtedajší biskup Veszpréma, kardinál Jozsef Mindszenty, ešte v roku 1945 vykonal prvé kroky k jej blahorečeniu. Za komunistického režimu sa proces zastavil a až v roku 2011 ho znovu otvoril arcibiskup Gyula Marfi. V roku 2024 pápež František podpísal dekrét o uznaní mučeníctva Márie Magdolny Bódiovej.
Uznanie mučeníctva Márie Magdolny Bódiovej upriamuje pozornosť na utrpenie mnohých maďarských žien, ktoré sa v roku 1945 stali obeťami sexuálneho násilia zo strany vojakov Červenej armády. Svedecké výpovede, štatistiky a zmeny v pôrodnosti ukazujú rozsah tohto fenoménu: podľa odhadov došlo k 80- až 250-tisíc znásilneniam.
V Maďarsku postupovali sovietski vojaci obzvlášť brutálne. Juhoslávia, Československo a Bulharsko boli Sovietmi považované za spriatelené štáty, preto tam sovietsku vojaci postupovali menej násilne. Spoločný slovanský jazyk navyše uľahčoval komunikáciu obyvateľstva s vojakmi. Obete sexuálneho násilia nehovorili o tom, čo sa im stalo. Celé desaťročia sa smelo hovoriť o sovietskej armáde len pozitívne.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram