Celková čiastka
Zostávajúci čas
Aj už spomenuté dobytie Ríma Alarichovými vojakmi sa odohralo počas života hippského učiteľa. Z pádu ríše pohania obviňovali kresťanov. Nálada tohto katastrofického obdobia podnietila biskupa k napísaniu diela „Boží štát“ (De civitate dei)11, jednej z najčítanejších kníh stredoveku (súdiac podľa počtu 580 rukopisov v európskych knižniciach). Augustín pracoval na tomto diele 14 rokov a tiež na svojom traktáte „O Trojici“ (De trinitate)12, ktorý on sám považoval za svoje najdôležitejšie dielo. V knihách „O Trojici“ Augustín Hippský rozvinul novú paradigmu trojičného myslenia, založenú na ľudskom sebauvedomovaní; v diele ‚O Božom štáte‘ po prvý raz rozobral problém dvoch mocností a krehkosti všetkých civilizácií a rozvinul kresťanskú teóriu kultúry a kresťanskú filozofiu dejín.
Dielom, ktoré nám umožňuje ešte lepšie pochopiť spisovateľa, je jeho korešpondencia a ešte viac jeho kazateľská činnosti. Zachovalo sa dobrých 300 z jeho listov.13 Štýlovo nie sú také elegantné, ale ani také polemické ako Hieronymove, svedčia však o nevyčerpateľnej dobrote jeho duše, ktorá bola vždy pripravená potešiť a poučiť. Augustín bol autoritou, s ktorou sa dalo poradiť o všetkých otázkach týkajúcich sa života alebo kresťanského učenia.
Z objemného súboru kázní sa zachovalo takmer 1000 rečí a pátranie bádateľov túto zbierku naďalej obohacuje.14 Zachovalo sa pre hippských veriacich komentované Jánovo evanjelium15 a komentár k Prvému Jánovmu listu,16 „Komentáre k žalmom“ (Enarrationes in Psalmos)17, Homílie na Žalmy, v ktorých Augustínova spiritualita našla svoj najzrelší výraz. Celá jeho teológia je obsiahnutá v jeho kázňach; zjednodušil ju, ale nezvulgarizoval.
Augustín bol spätý so svojou komunitou, miloval ju a bol ňou milovaný. Tu sa ako nikde inde prejavuje citlivosť, nekonečná láska tohto muža, ktorý obetoval svoje osobné sklony službe zverenému stádu. Slávny rétor, bývalý majster umenia slova, ktorého všetky figúry poznal, sa v očiach širokej verejnosti zriekol všetkej rétorickej nádhery. Uspokojil sa s ľudovými prostriedkami: antitéza, zvučný rým alebo príslovná formula. Antitézu používal až do omrzenia. Bola preňho viac než len štylistickým prostriedkom v jeho umení; znázorňovala štruktúru jeho myslenia: jeden štát proti druhému, jedna láska proti druhej, tá, ktorá ho kedysi pohltila, a tá, ktorá ho teraz pohlcuje. Kázanie zmierňovalo ostrosť jeho polemík. Človek musí neustále korigovať polemika prostredníctvom pastiera, ak chce spoznať pravého Augustína.
To, čo je aj po toľkých storočiach stále pútavé, čo kázne odhaľujú ešte viac ako apologetické diela: Tu hovorí človek, ktorého si Boh podmanil, človek, ktorý visí na Bohu očami oslepenými svetlom a naplnenými vďačnosťou.
Málokto je taký známy ako hippský biskup. Okrem jeho diel máme k dispozícii aj „Revízie“ (Retractationes),18 v ktorých ku koncu svojho života revidoval celé svoje dielo. Predovšetkým máme „Vyznania“ (Confessiones),19 jeho opis svojho života do roku 387, v tomto diele vyznáva svoje hriechy a zároveň Božiu veľkodušnosť. Je to jedna z najdojemnejších kníh staroveku. Málokedy dielo tak verne odráža autora a tak dôverne s ním zrastá.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram