Celková čiastka
Zostávajúci čas
Uplynul týždeň a na Slovensku sa udiali historické udalosti. Slovenská vláda, ktorá o sebe tvrdí, že je konzervatívna. aj s podporou najsilnejšej opozičnej strany zrušila voľno na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky našej krajiny. Úcta k bolestiam Panny Márie sa viaže k básni z 13. storočia Stabat mater. Tá sa dostala v roku 1521 aj do vtedajšieho Rímskeho misála. Tridentský koncil, ktorý prebehol o 34 rokov neskôr, báseň v misáli zrušil. O necelých 200 rokov neskôr, pri zavedení sviatku Sedembolestnej Panny Márie, sa jednotlivé časti textu básne v roku 1727 dostali do textov svätej omše a breviára.
V latinskej básni Stabat mater sa Panna Mária označuje ako Mater Dolorosa, Matka bolestná. Jednotlivé verše rozvíjajú tému bolesti a utrpenia. Pravidelne sa opakujú slová ako muky a kríž. Rovnako aj téma nádeje, ktorá pramení z lásky Matky a Ježišovej obety na kríži.
Niet divu, že sa tento sviatok stal pre Slovákov v 18. až 20. storočí obľúbený. Aj slovenský ľud zažíval vo svojom každodennom živote bolesť a trápenie. Kým na jednej strane na našom území bola bohatá uhorská šľachta, jednoduchý ľud žil nezriedka v ťaživých podmienkach. Potom sa na čas pridal aj útlak v časoch nútenej maďarizácie.
Aj vývoj posledných rokov na Slovensku začína trocha pripomínať obdobie z čias Uhorska. Vládnuca trieda je čoraz bohatšia, a pracujúci ľudia čoraz chudobnejší. Ešte viac sa to prejaví o rok, keď začnú platiť pravidlá novej konsolidácie a pracujúcim stúpnu odvody.
V nepomere k hospodárstvu Slovenska rástli v posledných rokoch viac platy slovenských politických predstaviteľov krajiny. Kým ešte pred niekoľkými rokmi, keď mali ústavní činitelia zmrazené platy, boli výšky ich platov v porovnaní s priemernou mzdou rádovo nižšie, teraz sa dostali na samotný vrchol v celoeurópskom porovnaní. Slovenský premiér v súčasnosti síce zarába menej ako nemecký alebo rakúsky, ale až osemnásobok priemernej mzdy krajiny. Na vrchole rebríčka je maďarský premiér, ktorý zarába až vyše desaťnásobok priemernej mzdy. Napríklad poľský premiér zarába len 2,5 násobok priemernej mzdy a takmer trojnásobok mzdy zasa rumunský a slovinský premiér.
Podobný nepomer je aj pri platoch prezidentov jednotlivých krajín a poslancov. Postkomunistickým krajinám, ktorým sa v súčasnosti viac darí a napredujú rýchlejšie, vládnu politici a predstavitelia, ktorí majú príjmy oveľa bližšie k priemernej mzde. A úspešné krajiny nepostávajú na mieste. Ak samotná krajina výrazne spomalí, bude to mať ťažšie ako ostatné krajiny. A nielen ich dobehnúť, ale už aj začať sa k ním približovať.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram