Palmová nedeľa: Triumfálny vstup Ježiša do Jeruzalema 

Podľa tradície byzantského obradu. 

Triumfálny vstup Ježiša do mesta Jeruzalem pred jeho strasťami bol slávený mimoriadne slávnostne od prvých storočí kresťanstva. V byzantskom obrade je dodnes považovaný za jeden z dvanástich veľkých sviatkov liturgického roka. Slávi sa vždy v nedeľu pred Paschou aj s požehnaním ratolestí. 

V liturgických knihách sa tento sviatok označuje ako Palmová alebo Vajová nedeľa (gr. baion – palmová ratolesť), lebo v túto nedeľu sa požehnávali a rozdávali veriacim palmové ratolesti. Tento sviatok sa ľudovo nazýval aj Vŕbová nedeľa(Verbna Nediľa), pretože v Európe sa namiesto paliem požehnávali bahniatka (= kvety vŕby lýkovcovej alebo rakytovej). Tento sviatok je známy aj ako Kvetná nedeľa (Cvitna Nediľa), pretože v Konštantínopole a na jeho blízkom okolí bolo zvykom rozdávať veriacim skoré jarné kvety, napríklad vetvičky orgovánu alebo bazy (porov. Constantine Proph. v P.G. 112, 412).

Od dávnych čias boli palmové ratolesti symbolom víťazstva a triumfu. Rimania zvykli odmeňovať svojich víťazov hier palmovými ratolesťami. Aj vojenské triumfy, teda oslavy víťazstva, sa slávili s palmami. Zdá sa, že Židia dodržiavali rovnaký zvyk (Lv 23, 40; 1 Mach 13, 37) nosenia palmových ratolestí počas svojich slávnostných príležitostí. Toto sa udialo počas slávnostného vstupu Ježiša do Svätého mesta pred jeho posledným Pesachom (Jn 12, 13). V Novom zákone sa palmové ratolesti stanú symbolom mučeníctva (Zjv 7, 9) a znamenajú víťazstvo nad smrťou. Z tohto dôvodu sa v kresťanskom umení mučeníci zobrazovali zvyčajne s palmami v rukách. Tieto ratolesti boli zvyčajne odrezané z datľových paliem (gr. foinix), ako o tom svedčí svätý Cyril Jeruzalemský († 387) vo svojej desiatej katechéze (P. G. 33, 688A). Odkazujúc na biblický text Žalmu 92 (91), 12 – 13: „Palmový strom zasadený v Božom dome“, podľa prekladu nazývaného Septuaginta, palmové stromy predstavovali aj raj. V starovekom umení bol Ježiš často zobrazovaný v nebi uprostred paliem. Slovo „foinix“ (datľová palma) sa zamieňalo s legendárnym vtákom fénixom, o ktorom sa verilo, že ožíva zo svojho popola. A tak od konca štvrtého storočia sa palmová ratolesť stala aj symbolom zmŕtvychvstania (P. G. 33, 1025 – 1028). 

Ježiš Kristus po tom, čo vzkriesil Lazára (Jn 11, 1 – 44), bol konečne uznaný židovským ľudom za svojho Mesiáša. Keď prichádzal do Jeruzalema sláviť Pesach, dostalo sa mu triumfálneho privítania. Evanjelista však rýchlo poznamenal, že sa tak stalo, aby sa naplnilo proroctvo (Mt 21, 4 – 5). Keď apoštoli videli nadšené zástupy, priviedli osliatko a nechali svojho Učiteľa ísť na ňom, zatiaľ čo ľudia rozprestierali svoje plášte a na cestu pred ním sypali „ratolesti zo stromov“ (Mt 21, 8). Iní vzali do rúk „palmové ratolesti“ (Jn 12, 13) a jasajúc volali: „Hosanna! Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ (Mt 21, 9). Keď Ježiš vstupoval do mesta, obklopený vzrušenými zástupmi, zákonníci a farizeji sa zľakli a rozhodli sa ho zastaviť za každú cenu. No ľud mu neprestával prevolávať ako svojmu Mesiášovi a hovoriť: „Toto je Prorok, Ježiš z Nazareta v Galilei!“ (Mt 21, 10).

Od najstarších čias kresťania v Jeruzaleme slávili túto udalosť veľmi radostne a slávnostne, oživujúc Kristov triumfálny vstup do ich mesta. Španielska pútnička, mníška Egeria, to vo svojom diári napísanom koncom štvrtého storočia opisuje takto:

„Keď je blízko jedenásta hodina (dnes 17:00), číta sa pasáž zo Svätého písma, v ktorej deti s palmami a ratolesťami vyšli v ústrety Pánovi a hovorili: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ (Mt 21, 9). Biskup a ľud hneď vstanú a kráčajú nadol z vrchu Olivovej hory, pričom na hymny a antifóny neustále odpovedajú: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!‘ Všetky prítomné deti nesú ratolesti, niektoré palmové, iné olivové. A biskup je vedený rovnakým spôsobom, ako bol vedený Pán (sediac na osliatku). Pohybujú sa veľmi pomaly, aby sa ľudia neunavili. Kým prídu k Anastasis (k Bazilike Vzkriesenia), je už večer a slávi sa večiereň“ (Egeria, Diár z púte, 31).

Z Jeruzalema sa toto slávenie Palmovej nedele rozšírilo do Egypta, potom do Sýrie a Malej Ázie. V piatom storočí sa tento sviatok slávil v Konštantínopole, kde sa cisár so svojou rodinou zvykol zúčastňovať na slávnostnej procesii v Palmovú nedeľu. Veriaci tam okrem paliem dostávali aj olivové a orgovánové ratolesti. Keď kráčali v procesii ulicami mesta, spievali prekrásne stichiry, ktoré zložili svätý Andrej Krétsky († okolo 720), svätý Ján Damaský († 749), svätý Teodor Studita († 826) a jeho brat svätý Jozef Studita († 833). Slávnostný kánon utierne je majstrovským dielom svätého Kozmu Majumského († 760).

Na tento sviatok predniesli cirkevní otcovia mnoho vynikajúcich homílií, z ktorých najstaršia je homília svätého Metoda z Olympu († okolo 311). Najvýrečnejšie homílie pochádzajú od svätého Cyrila Alexandrijského († 444), svätého Prokla Konštantínopolského († 447) a svätého Sofrónia Jeruzalemského († 638).

V šiestom a siedmom storočí sa procesia konala ráno. V tomto čase sa zaviedlo požehnanie palmových a iných ratolestí. Sviatok sa potom rozšíril na Západ, kde dostal svoj dnešný názov Palmová nedeľa. Zdá sa, že dve modlitby pre požehnanie ratolestí, ktoré sa dnes používajú v chrámoch byzantského obradu, sú pôvodnými modlitbami, pretože sa nachádzajú v najstaršom trebníku, ktorým je Euchologion Barberini z 8. storočia.

Požehnanie ratolestí sa koná na utierni, bezprostredne po čítaní evanjelia. Zatiaľ čo zhromaždenie recituje Žalm 51 (50), kňaz okiadza ratolesti zo štyroch strán a potom intonuje: „Modlime sa k Pánovi“ a potom zaspieva dve predpísané modlitby požehnania.

Prvou modlitbou si pripomíname, že Ježiš Kristus, ktorý v Palmovú nedeľu vstúpil do Svätého mesta, dobrovoľne prijal svoje strasti a smrť pre našu spásu a že triumfálna procesia s palmovými ratolesťami ohlasovala jeho slávne vzkriesenie. A teraz my, pokračuje modlitba, nesúc požehnané ratolesti v našich rukách, chceme sa spojiť s Kristom, aby sme sa aj my spolu s ním mohli zúčastniť na radosti a šťastí jeho zmŕtvychvstania.

Druhá modlitba odkazuje na olivovú ratolesť, ktorú na konci potopy holubica priniesla Noemovi na znak Božej ochrany a požehnania (pokoja). Preto kňaz v modlitbe prosí o Božiu ochranu a požehnanie pre každý dom, v ktorom požehnané ratolesti budú s úctou uchovávané. Po modlitbe kňaz pokropí ratolesti svätenou vodou a rozdáva ich veriacim, ktorí prichádzajú, aby si uctili evanjeliár položený na tetrapode.

Dnes toto verejne uctievanie svätých evanjelií postrádame, pretože vo väčšine našich chrámov v Spojených štátoch amerických sa prestali sláviť utierne. Z tohto dôvodu sa požehnanie ratolestí koná zvyčajne pred svätou liturgiou. Požehnané ratolesti sa potom rozdávajú veriacim, ktorí prichádzajú na pomazanie olejom (myrovanie, csl. mirovanije) na konci liturgie.

V oboch modlitbách požehnania sa spomínajú len ratolesti všeobecne a palmové ratolesti zvlášť („vitvy i vaja sija“), tak ako sa spomínajú v evanjeliách (Mt 11, 8; Jn 12, 13). No rané dokumenty z konca 10. storočia svedčia o tom, že v Konštantínopole sa okrem paliem požehnávali a rozdávali aj iné ratolesti, napríklad olivové alebo myrtové, kvety orgovánu, vavrínové listy a niektoré ďalšie „sezónne kvety“ (P. G. 112 , 412A). 

Preto od dávnych čias a v rôznych krajinách sa v tento sviatok požehnávali rôzne ratolesti. Pre chladné počasie v karpatskom regióne sa tam nedarí ani palmám ani olivovníkom a iné stromy tam v čase slávenia Palmovej nedele pučia len zriedkavo. Z tohto dôvodu naši predkovia zaviedli zvyk požehnávať vŕbové ratolesti (bahniatka), ktoré v tom čase už pučia.

Bahniatka náležitým spôsobom vyjadrujú aj liturgickú symboliku Palmovej nedele. Počas zimy sa vŕba javí byť mŕtva, a predsa s príchodom jari vyraší a vydá znak života. Vŕbové ratolesti nám tak pripomínajú drevo stromu Kríža, zatiaľ čo púčiky (znak nového života) nám pripomínajú naše vlastné slávne vzkriesenie. Túto symboliku nám opisuje a predstavuje prvá Modlitba požehnania. 

Požehnané ratolesti treba priniesť domov ako sväteninu, ako viditeľný symbol Kristovej prítomnosti. Mali by sa ovinúť okolo kríža alebo použiť ako dekorácia ikony a slúžiť ako „znak spásy“ a „závdavok ochrany a požehnania“ počas nadchádzajúceho roka, ako sa vzýva v druhej modlitbe požehnania. V niektorých regiónoch vkladajú tieto ratolesti do rúk zosnulých, čím ich pripravujú na radostné stretnutie s Ježišom v deň vzkriesenia. 

Poďme teda „s ratolesťami a chváľme Krista Pána!“ (Z utierne Palmovej nedele). „Hosanna! Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ (Mt 21, 9).

Tropár (1. hlas) 

Kriste, Bože náš, vzkriesením Lazara z mŕtvych si ešte pred časom tvojich strastí potvrdil vzkriesenie každého človeka; preto my, tak ako židovské deti, nesieme symboly víťazstva a prevolávame tebe, Premožiteľovi smrti: „Hosanna na výsostiach! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“

Požehnanie ratolestí

Pane, Bože náš, ktorý tróniš nad cherubínoch, ty si obnovil svoju moc tým, že si poslal svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, aby spasil svet skrze svoj kríž, pochovanie a zmŕtvychvstanie. Jeho pri vstupe do Jeruzalema, aby trpel z vlastnej vôle, ľud sediaci v krajine a tieni smrti (Mt 4, 16) vítal s ratolesťami stromov a paliem – symbolom víťazstva, a takto predobrazoval jeho zmŕtvychvstanie. Ty, Vládca, požehnaj (+) tieto ratolesti a palmy a ochraňuj a zachovaj nás, ktorí podľa ich vzoru v tento slávnostný nesieme v rukách ratolesti paliem a stromov, aby sme ako ľudia a deti, ktorí podobne obetujú svoje „Hosanna!“, dosiahli Kristovo životodarné vzkriesenie na tretí deň uprostred hymnov a duchovných piesní skrze toho istého Ježiša Krista, nášho Pána, s ktorým si požehnaný, spolu s tvojím presvätým, milostivým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Zdroj: https://archpitt.org/palm-sunday-the-triumphal-entry-of-jesus-into-jerusalem-according-to-the-byzantine-rite-tradition/ Z angličtiny preložil o. Ján Krupa