Veľkopôstne obdobie sa končí v piatok pred Kvetnou nedeľou. Nasledujúci deň sa začína paschálne tajomstvo. Slávenie sviatku Paschy sa v priebehu času menilo. Prví kresťania sa koncentrovali viac na Veľký piatok – Kristovu obetu na kríži a smrť. Až neskôr začala dominovať téma zmŕtvychvstania nad témou ukrižovania a Nedeľa Paschy vytesnila Veľký piatok ako hlavný deň slávenia. Pascha však naďalej spája oba aspekty: ukrižovanie a zmŕtvychvstanie, preto sa slávenia neobmedzujú na jeden jediný deň.

Nasledujúcim dňom po ukončení veľkopôstneho obdobia je Lazárova sobota. V tento deň si Cirkev pripomína, že Kristus vzkriesil mŕtveho Lazára a tým anticipoval svoje vlastné zmŕtvychvstanie. Na božskej liturgii sa číta Ján 11,1 – 45. Nasledujúcim dňom je Kvetná nedeľa. V tento deň sa na božskej liturgii číta Ján12,1 – 18 a pripomína sa slávnostný vstup Ježiša Krista do Jeruzalema, keď ho ľudia vítali výkrikmi „hosanna“ a kládli mu na cestu palmové ratolesti a odevy. V byzantskom obrade sa v tento deň nekoná procesia, ale posviacajú sa vŕbové ratolesti (bahniatka). Nasledujúce tri dni sú dňami čakania na paschálne tajomstvo. Na Veľký štvrtok si cirkevné spoločenstvo pripomína Poslednú večeru, Kristovu modlitbu v Getsemanskej záhrade, zatknutie a utrpenie. V tento deň biskup umýva kňazom nohy, tak ako Kristus umyl nohy apoštolom. Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania a pochovania. V tento deň sa v chráme vystavuje plaščanica, symbolické hrobové plátno, na ktorom je vyobrazený Ježiš Kristus v hrobe po sňatí z kríža a ktoré zostáva v chráme až do nedele.

Najdôležitejším a najväčším sviatkom celého cirkevného roka je Kristovo vzkriesenie. Je to deň, keď Ježiš po svojom ukrižovaní a pochovaní vstal z mŕtvych. K tejto udalosti došlo v deň, keď Židia slávili najväčší sviatok svojho liturgického roka, totiž exodus (odchod) z egyptského otroctva. Židia tento sviatok nazývali v hebrejčine Pesach a v aramejčine

Pascha. Aramejský názov sa presadil v cirkvách byzantskej tradície. Preto sa Veľká noc nazýva Paschaalebo Kristovo vzkriesenie.

Kedysi sa v tento deň krstili tí, ktorí sa na prijatie tohto svätého tajomstva pripravovali už dlho. Dnes tento zvyk už neexistuje. V byzantskom obrade sa v Nedeľu Paschy nekoná ani požehnanie ohňa a veľkonočnej sviece, ani požehnanie vody, ako je to praxou v latinskom obrade. Bohoslužby sa začínajú za úsvitu, aby sa posolstvo o Kristovom zmŕtvychvstaní mohlo zvestovať hneď pri východe slnka. Ľudia idú v sprievode ulicami mesta alebo aspoň okolo chrámu. Keď sa veriaci zhromaždia pred zatvorenými dverami chrámu, kňaz udrie ručným krížom na dvere a otvorí ich. Celé cirkevné spoločenstvo spieva tropár: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, živoť daroval.“ Tento úkon symbolizuje otvorenie raja Krížom a Kristovo vzkriesenie. V tento deň sa posviacajú aj paschálne jedlá. Paschálny týždeň sa v byzantskom obrade nazýva Svetlý týždeň. Kedysi nosili novokrstenci v Paschálnom týždni svetlé oblečenie, čím vyjadrovali očistenie krstnou vodou.

Po Nedeli Paschy sa začína paschálne obdobie. Trvá 40 dní, od Paschy až po Nanebovstúpenia Pána. Číslo 40 má symbolický význam a v liturgickom roku sa opakuje často. Pôst pred Vianocami, vianočné obdobie (od sviatku Narodenia Pána po sviatok Stretnutia Pána), pôst pred Paschou a paschálne obdobie trvajú vždy 40 dní. V paschálnom období sa na bohoslužbách často opakuje tropár Paschy: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval“, a kresťania sa navzájom pozdravujú slovami: Christos voskrese!/Kristus vstal z mŕtvych!, na čo odpovedajú: Voistinu voskrese!/Skutočne vstal z mŕtvych!

Od Paschy po Päťdesiatnicu sa pri božských liturgiách čítajú úryvky zo Skutkov apoštolov. Tieto texty boli veľmi dôležité pre novopokrstených, aby sa po vstupe do Cirkvi dozvedeli niečo o jej raných dejinách. A aj dnes tieto čítania, ktoré rozprávajú o vzniku Cirkvi, rezonujú v najhlbších zákutiach kresťanskej duše. Väčšina nedeľných čítaní z evanjelia rozpráva o udalostiach, ktoré súvisia s Kristovým zmŕtvychvstaním.

Nedeľa svätého Tomáša je druhou nedeľou po Pasche (samotná Nedeľa Paschy je považovaná za prvú nedeľu paschálneho cyklu). Na Nedeľu o Tomášovi sa na božskej liturgii číta Ján 20,19 – 31, kde sa rozpráva príbeh apoštola Tomáša, ktorý sa presvedčil o pravde Ježišovho vzkriesenia tým, že vložil prsty do rán Ježiša Krista. Tento deň sa nazýva aj Antipascha, pretože označuje koniec Svetlého týždňa a začiatku posviatku Paschy.

Tretia nedeľa po Pasche je Nedeľou myronosičiek. V túto nedeľu sa číta Marek 15, 43 – 16, 8, príbeh o ženách, ktoré šli k Pánovmu hrobu, aby pomazali jeho telo a vykonali pohrebné obrady. Tieto ženy sa stali prvými svedkami zmŕtvychvstania.

Na štvrtú nedeľu po Pasche sa číta Ján 5, 1 – 15, úryvok, ktorý rozpráva o uzdravení muža, ktorý 38 rokov ležal pri nádrži Betsaida a dúfal v uzdravenie. Vzhľadom na toto čítanie sa tento deň nazýva aj Nedeľa o porazenom.

Na piatu nedeľu po Pasche sa číta Ján 4, 5 – 42, príbeh Samaritánky, ktorú Kristus stretol pri Jakubovej studni a viedol s ňou rozhovor. Tento deň sa nazýva Nedeľa Samaritánky.

Nedeľa o slepom je šiestou nedeľou po Pasche. V tento deň sa číta Ján 9,1 – 38, príbeh slepého od narodenia, ktorý bol uzdravený Kristom a teraz o ňom vydáva svedectvo. Toto svedectvo korešponduje s príbehmi prvých kresťanov, ktoré sa čítajú zo Skutkov apoštolov.

Na 40. deň po Pasche kresťania slávia sviatok Nanebovstúpenia Pána, deň, v ktorý Kristus odišiel s apoštolmi na Olivovú horu a odtiaľ vystúpil do neba. V deň pred Kristovým nanebovstúpením sa konči posviatok Paschy. Od Kristovho nanebovstúpenia sa v bohoslužbe už nepoužívajú paschálne motívy.

Siedma nedeľa po Pasche je dňom pamiatky Otcov Prvého nicejského snemu. Prvý ekumenický koncil sa konal v roku 325 v Nicei (dnešný Iznik v Turecku) a zohral osobitnú rolu v dejinách teológie, v liturgii a cirkevnom živote.

V sobotu pred Päťdesiatnicou sa Cirkev modlí za všetkých zosnulých. Preto sa tento deň nazýva aj Zádušná sobota. Kým kresťania latinskej tradície si 1. novembra pripomínajú Všetkých svätých a 2. novembra sa modlia za Všetkých verných zosnulých, v byzantskej tradícii sú tieto spomienkové slávnosti spojené s Päťdesiatnicou – Zostúpením Svätého Ducha a s Veľkým pôstom pred Paschou.

Na 50. deň po Pasche kresťania slávia sviatok Zostúpenia Svätého Ducha alebo Päťdesiatnicu. V tento deň zostúpil Svätý Duch na apoštolov a oni začali verejne hlásať evanjelium. Tento kresťanský sviatok sa zhoduje so židovským sviatkom Šavuot, ktorý sa slávil na 50. deň po Pesachu/Pasche. Po odchode z Egypta židovský ľud po 50 dňoch putovania došiel k vrchu Sinaj, kde sa mu zjavil Boh a dal mu Zákon. V byzantskej tradícii sa Päťdesiatnica často nazýva Pentekosté, čo je grécky výraz pre Päťdesiatnicu.

Nasledujúca nedeľa po Päťdesiatnici je Sviatkom všetkých svätých. Tento sviatok súvisí s Päťdesiatnicou, pretože kresťania veria, že svätosť je výsledkom pôsobenia Svätého Ducha. Táto nedeľa sa v cirkevnom kalendári označuje aj ako Nedeľa 1. týždňa po Päťdesiatnici. Nasledujúca nedeľa sa počíta ako Nedeľa 2. týždňa po Päťdesiatnici atď. Zatiaľ čo v latinskom kalendári sú nedele číslované ako 1. nedeľa v cezročnom období atď., v byzantskom kalendári sa toto číslovanie začína Päťdesiatnicou. Toto číslovanie samozrejme nezahŕňa nedele pred Veľkým pôstom, veľkopôstne nedele a nedele paschálneho obdobia.

Zdroj: Oleh Shepetiak. Byzantinische Liturgie, doplnené.