TopTip

Patriarcha Bartolomej: Pôst je „čas radosti“

22. 02. 2026Kathpress.at
Patriarcha Bartolomej: Pôst je „čas radosti“

V pondelok 23. februára sa v tomto roku v Pravoslávnej cirkvi začína pôstne obdobie pred Veľkou nocou (Paschou). Vo svojom pastierskom liste k pôstu patriarcha Bartolomej povzbudzuje veriacich, aby sa s odhodlaním zapojili do „obdobia pôstu a pokánia, pokory a modlitby, duchovnej bdelosti a solidarity“. Patriarcha zároveň vyvracia mylné predstavy o askéze. Obdobie pôstu a pokánia nie je pochmúrne. Nie nadarmo je Veľký pôst v teológií nazývaný „duchovná jar“ a „čas radosti a svetla“. 

Askéza je v konečnom dôsledku iným slovom pre „kresťanskú existenciu“. Askéza spája kresťanskú existenciu s absolútnou dôverou v Božiu prozreteľnosť, s nevyčerpateľnou duchovnou radosťou života zasväteného Kristovi, s prekonávaním seba samého a sebaobetovaním, s láskou k blížnym a s úctou k celému stvoreniu.

Askéza nie „individuálnou“, ale „cirkevnou“ udalosťou, zdôrazňuje patriarcha ďalej: „Život v Cirkvi je nedeliteľný. Obrátenie, modlitba, pokora, ochota odpúšťať, pôst a skutky milosrdenstva sú navzájom spojené a prenikajú sa.“ V pravoslávnej tradícii neexistuje askéza ako cieľ sám osebe, lebo takáto askéza „vždy vedie k preceňovaniu vlastného úsilia a živí tendencie samoospravodlivenia“. Veľký pôst je vhodným časom „zakúsiť Cirkev ako miesto a spôsob zjavenia darov Božích milostí – vždy ako predchuť radosti z Pánovho zmŕtvychvstania, ako základ nášho viery a ako žiarivý horizont ‚nádeje, ktorá žije v nás‘“.

Podľa patriarchu Bartolomeja bola kresťanská askéza modernými mysliteľmi nešťastne a nesprávne vysvetľovaná ako negovanie radosti zo života a obmedzovanie ľudskej tvorivosti. Samozrejme, že „nič nie je menej pravdivé ako toto“. Askéza ako oslobodenie od vlastnenia a pripútanosti k vlastníctvu – a predovšetkým ako oslobodenie od ega – je „zdrojom a prejavom skutočnej slobody“. Takáto askéza vedie k opätovnému objaveniu sily Božej milosti, hĺbky života v Kristovi a nádeje na večný život.

Predveľkonočné pôstne obdobie trvá v Pravoslávnej cirkvi vždy o dva dni dlhšie ako v Katolíckej cirkvi. Nezačína sa Popolcovou stredou, ktorá v tejto forme neexistuje, ale takzvaným „Čistým pondelkom“ (v tomto roku pripadá na 23. február). „Čistý pondelok“ je spolu s Veľkým piatkom pre pravoslávnych veriacich najdôležitejším pôstnym dňom v roku. Po 40 dňoch „Veľkého pôstu“ nasleduje Lazárova sobota, Kvetná nedeľa a Veľký týždeň.

Veľká noc (Pascha) sa v pravoslávnych cirkvách v tomto rok bude sláviť 12. apríla, teda o  týždeň neskôr ako v cirkvách západnej tradície a vo východných katolíckych cirkvách, ktoré používajú Gregoriánsky kalendár. Rozdielny termín Veľkej noci, od ktorého sa odvíja aj začiatok veľkopôstneho obdobia, je dôsledkom rôznych spôsobov výpočtu. Východné cirkvi určujú termín Veľkej noci podľa Juliánskeho kalendára a inou metódou ako západné cirkvi, ktoré vykonali reformu kalendára v 16. storočí, čoho plodom je Gregoriánsky kalendár. Termíny Veľkej noci sa preto v extrémnom prípade môžu od seba vzdialiľ až päť týždňov – alebo sa môžu zhodovať, ako to bolo v roku 2025.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2555886/patriarch-bartholomaios-fastenzeit-ist-zeit-der-freude

Podobné články

Počúvajte naživo

Práve vysielame
spustiť naživo Webkamera štúdio
Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 2363 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

7 dní

Aktuálny program

Archív

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča

Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram Instagram

O nás
Profil História To sme my LUMEN KLUB LUMEN KLUB PRIHLÁŠKA Reklama v Rádiu Lumen Ochrana osobných údajov
Počúvanosť Pokrytie Prihlásenie Registrácia

Lumen
Lumen live
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies