19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 12. júna 2021

Druhá kapitola apoštolskej exhortácie Amoris Laeitia má názov Skutočnosť a výzvy rodín. Poukazuje na manželský duchovný život, ktorý je zakorenený v samotnej sviatosti manželstva a v jej každodennom prežívaní. Ide teda o manželskú spiritualitu ako o nej hovorí napríklad Carlo Rochetta vo svojej knihe Mystika manželskej intimity, ktorá vyšla minulý rok v slovenskom preklade v Dobrej knihe. Keď hovoríme o duchovnosti a mystike, veľmi často si myslíme, že je to niečo mimo realitu každodenného života, čo človeka vytrháva zo sveta,  odcudzuje svetu a ktorá nezohľadňuje naše konkrétne telo. Je všeobecne rozšírená mienka, že  duchovný život sa pestuje predovšetkým v kláštoroch, v odlúčenosti od sveta a jeho každodenných starostí. Neraz aj samotní manželia sú v pokušení napodobňovať mníšsku spiritualitu, čo nezodpovedá ich životu vo svete. Nie je to však tak, v skutočnosti je možno žiť duchovným životom aj vo svete aj v každodennom manželskom a rodinnom živote, no spôsobom vlastným sviatosti manželstva. Je v tom výzva žiť v Božej prítomnosti všade a vo všetkých okolnostiach, ako píše sv. Pavol Apoštol: „Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu“ (1 Kor 10,31). Skutočná duchovnosť vedie k úplnému životu v tele a s telom, v čase a na mieste, v ktorom sa nachádzame.

Amoris Laeitia  ponúka realistický pohľad na situáciu manželstva a rodiny v súčasnej kultúre, a z toho čerpá duchovné poučenie. Dramatický opis situácie nie je dôvodom k pesimizmu a beznádeji, ale výzvou čo najviac podporiť manželskú a rodinnú spiritualitu. Práve kresťanská viera a duchovný život manželov je protijedom na výzvy súčasnej zložitej kultúrnej a sociálnej situácie rodín. Protijed na jedy, ktoré cirkulujú v súčasnej spoločnosti a ohrozujú rodinu. Pán Ježiš, jeho Slovo a jeho milosť môžu zachrániť rodinu: bez neho niet spásy. V tomto smere vyzýva bod číslo 31: „Je zdravé venovať pozornosť konkrétnej skutočnosti, pretože „v dejinných udalostiach sa prejavujú aj požiadavky a podnety Ducha Svätého“, prostredníctvom ktorých „Cirkev môže hlbšie vniknúť do nevyčerpateľného tajomstva manželstva a rodiny“. Duch Svätý teda žiada nás kresťanov, najmä manželské páry, o niečo zvláštne, vniknúť do nevyčerpateľného tajomstva  sviatostného manželstva a rodiny. Pripomína, že konkrétne situácie sú výzvami Ducha Svätého, nie je dôvodom na rezignáciu, uspokojenie sa alebo letargiu, sú novým impulzom v konkrétnom živote tu a teraz v tejto konkrétnej rodine.

Pokračovaním čítania bodu číslo 31 stretávame dôležité potvrdenie, že v  Duchu Svätom: „Cirkev môže hlbšie vniknúť do nevyčerpateľného tajomstva manželstva a rodiny“. Akoby chcel Svätý Otec povedať,  že rodina podrobená skúškam v tejto historickej situácii dokáže ešte viac pochopiť tajomstvo, že Boh je skrytý v realite muža a ženy. Preto sa ťažkosti, nepriazeň osudu a kultúrne výzvy objavujú ako príležitosť na objavenie nevyčerpateľného tajomstva manželstva a rodiny, miesta, kam Boh vložil tajomstvo, aby svet fungoval.

Čítanie druhej kapitoly Amoris Laeitia  tak vedie manželský pár na cestu prehlbovania a duchovného rastu, aby boli tam, kde žijú, sprítomnením tajomstva Ježišovho. Aby boli Slovom stvoreným telom, prítomnosťou Ježiša, ktorý prináša spásu. Druhý vatikánsky koncil v pastorálnej konštitúcii o Cirkvi v súčasnom svete  Gaudium et Spes v bode číslo 48 o hlbokej jednote, ktorou je dôverné spoločenstvo manželského života a lásky, ktoré ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi a ktoré je založené na manželskej zmluve, čiže na neodvolateľnom osobnom súhlase. Tak ľudským úkonom, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú, vzniká z Božieho rozhodnutia trvalá ustanovizeň, a to aj pred spoločnosťou. Tento posvätný zväzok v záujme manželov a ich potomstva, ako aj spoločnosti nezávisí od ľudskej svojvôle. Veď sám Boh je pôvodcom manželstva, ktoré sa vyznačuje rozličnými dobrami a cieľmi. Z tejto hlbokej osobnej jednoty muža a ženy odvodzuje všetko čo dôležité pre zachovanie ľudského rodu, pre osobné blaho a večný osud každého člena rodiny, ako aj pre dôstojnosť, stálosť, pokoj a šťastie rodiny i celej ľudskej spoločnosti. Samotná manželská ustanovizeň a manželská láska sú svojou prirodzenou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva, v čom dosahujú akoby svoju korunu. Muž a žena, ktorí manželskou zmluvou „už nie sú dvaja, ale jedno telo“ (Mt 19, 6), si dôverným spojením svojich osôb a svojho konania preukazujú vzájomnú pomoc a službu, prežívajú zmysel svojej jednoty a čoraz plnšie ju dosahujú. Toto dôverné spojenie, čiže vzájomné darovanie sa dvoch osôb, ako aj dobro detí vyžadujú úplnú vernosť manželov a dôrazne požadujú ich nerozlučiteľnú jednotu.

Ježiš Kristus štedro požehnal túto mnohotvárnu lásku, vyvierajúcu z prameňa Božej lásky a utvorenú podľa vzoru jeho spojenia s Cirkvou. Lebo ako kedysi Boh vyšiel v ústrety svojmu ľudu zmluvou lásky a vernosti, tak teraz Spasiteľ ľudí a Ženích Cirkvi ide kresťanským manželom v ústrety sviatosťou manželstva. A naďalej zostáva s nimi, aby manželia jeden druhého vo vzájomnej oddanosti navždy verne milovali, ako si on zamiloval Cirkev a sám seba obetoval za ňu. Pravá manželská láska je zapojená do Božej lásky a vedie i obohacuje ju vykupiteľská moc Krista a spasiteľná činnosť Cirkvi, aby manželia boli účinne vedení k Bohu a aby sa im dostalo pomoci a povzbudenia pri vykonávaní vznešených otcovských a materských povinností. Kresťanskí manželia sú posilňovaní a posväcovaní osobitnou sviatosťou na úlohy a dôstojnosť svojho stavu. Jej pôsobením konajú svoje manželské a rodinné poslanie naplnení Kristovým Duchom, ktorý preniká celý ich život vierou, nádejou a láskou, a tak čoraz viac napredujú v zdokonaľovaní seba, vo vzájomnom posväcovaní, a teda aj v spoločnej oslave Boha. Keď sú rodičia prvými v dobrom príklade a rodinnej modlitbe, potom aj deti, ba všetci, ktorí žijú v rodinnom kruhu, ľahšie nájdu cestu k ľudskosti, spáse a svätosti. Manželia vyznačení dôstojnosťou otcovského a materského poslania majú svedomito plniť svoje vychovávateľské povinnosti, ktoré sa vzťahujú v prvom rade na nich, najmä čo sa týka náboženstva. Deti zasa ako živé údy rodiny vlastným spôsobom prispievajú k rastu svojich rodičov vo svätosti. Odplatia sa rodičom za dobrodenia vďačnosťou srdca, svojou láskou a dôverou a budú im pomáhať v ťažkostiach i v starobe, ako sa patrí na dobré deti. Kresťanská rodina – keďže má svoj pôvod v manželstve, ktoré je obrazom zmluvy lásky medzi Kristom a Cirkvou a účasťou na nej – má všetkým dávať najavo živú prítomnosť Spasiteľa vo svete a pravú povahu Cirkvi, jednak láskou, veľkodušnou plodnosťou, jednotou a vernosťou manželov, jednak láskyplnou spoluprácou všetkých svojich členov.“  

Spoločne v rodine sa zamyslime nad 48. bodom Gaudium et spes, ako sa snažíme každodenne uskutočňovať vzájomnú jednotu a ako vnímame prítomnosť Ježiša Krista v našej rodine. Podeľme sa o svoje skúsenosti a pokúsme sa hľadať formy, ktoré by lepšie zodpovedali nášmu každodennému životu.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)