Celková čiastka
Zostávajúci čas
„Ako to [Ježiš] hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: ‚Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.‘ Ale on povedal: ‚Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.‘“ (Lk 11,27 – 28)
V tomto úryvku z Lukášovho evanjelia sám Ježiš rozlišuje medzi Máriinou osobnou svätosťou a jej božským materstvom. Mária teda zostáva stvorením, skrze ktoré, vďaka tajomnému pôsobeniu Ducha Svätého, sa božské Slovo stalo telom.
Dogma božského materstva
Vyhlásenie pravdy viery, ktorá definuje Máriu ako Bohorodičku, sa udialo na koncile v Efeze v roku 431, ktorý potvrdením ľudskej a božskej prirodzenosti Krista zároveň definoval, že Mária je Matkou Krista a tým Matkou Božou. V dobe koncilu, vzhľadom na historický kontext mnohých heréz, ktoré sa točili okolo Kristovej prirodzenosti, bol pravdepodobne väčší záujem o definovanie kristologickej než mariánskej dogmy. Z toho možno vyvodiť záver, že všetky pravdy na počesť Márie nie sú autonómne ani nezávislé, ale úplne závisia od Krista, jej Syna. Nakoniec, Máriino materstvo je dar, milosť, ktorú jej udeľuje Boh tým, že ju robí „milostiplnou“.
Pôvod sviatku
„Sviatok svätej Márie“ sa začal sláviť v 6. storočí v Ríme, pravdepodobne súčasne s zasvätením prvého kostola Panne Márii: Santa Maria Antiqua na Rímskom fóre. Slávil sa 1. januára, ako ôsmy deň po Narodení Pána, až do roku 931, keď pápež Pius XI. v rámci 500. výročia Efezského koncilu presunul tento sviatok na 11. október, presne na deň, v ktorý sa konal tento koncil. Po liturgickej reforme roku 1969 sa tento sviatok začal sláviť 1. januára. V ambroziánskom obrade sa tento sviatok slávi v poslednú adventnú nedeľu, v sýrskom a byzantskom obrade 26. decembra a v koptskom obrade 16. januára. Od roku 1967 sa na žiadosť pápeža Pavla VI. na tento sviatok a v mene Márie slávi aj Svetový deň pokoja/mieru ako najväčší Boží dar ľuďom, totiž spása.
Zdroj: https://www.vaticannews.va/de/tagesheiliger/01/01/hochfest-der-gottesmutter-maria.html
Titul Bohorodička
Už staroveká cirkev na Efezskom koncile v roku 431 oficiálne schválila pre Pannu Máriu, matku Ježiša Krista, titul Bohorodička (gr. Theotokos), ktorý bol už zaiste od konca 3. storočia bežným pojmom v Egypte.
Titul Theotokos sa objavuje už v najstaršej zachovanej mariánskej modlitbe z 3. alebo 4. storočia. Táto modlitba, na kresťanskom Západe známa so začiatkom „Pod tvoju ochranu“, znie: „Pod tvoju milosť sa utiekame, panenská Bohorodička. Prosbami našimi nepohŕdaj v našich potrebách, ale vysloboď nás z každého nebezpečenstva, jediná čistá a požehnaná.“
Gregor z Nazianzu († okolo 390) ukázal vo svojom prvom liste presbyterovi Kledoniovi oprávnenie titulu Theotokos na základe tzv. idiomatickej komunikácie (gr. idioma = osobitosť).
Idiomatická komunikácia znamená, že to, čo možno povedať len o jednej z obidvoch prirodzeností v Ježišovi Kristovi (napríklad, že len človek sa môže narodiť zo ženy alebo môže byť zabitý na kríži alebo len Bohu sa smieme klaňať), možno povedať aj o druhej prirodzenosti (napríklad, že Boží Syn sa narodil zo ženy alebo bol ukrižovaný ľuďmi a že človekovi Ježišovi sa možno klaňať), a to nie preto, že to zodpovedá alebo patrí tejto druhej prirodzenosti, ale na základe hlbokej jednoty obidvoch v jednom ja, v jednej osobe vteleného Loga.
Na základe hlbokej jednoty obdivoch prirodzeností, na základe hypostatickej únie, musí byť Mária nazývaná Bohorodičkou.
Zdroj: https://www.lumen.sk/aktualita/slavnost-panny-marie-bohorodicky.html
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram