Celková čiastka
Zostávajúci čas
José García
Španielska vláda minulý týždeň prostredníctvom dekrétu – čiže bez parlamentu – otvorila cestu k „mimoriadnej legalizácii“ migrantov, ktorí v Španielsku žijú bez povolenia k pobytu.
Zvýhodnení majú mať cudzinci,
ktorí boli v krajine najneskôr do 31. decembra 2025,
dokážu preukázať najmenej päťmesačný pobyt a
nemajú záznam v registri trestov.
Zahrnutá má byť aj časť žiadateľov o azyl.
Médiá uvádzajú ako obdobie podávania žiadostí apríl až jún 2026.
Toto oznámenie vyvolalo búrlivé diskusie.
Provládne médiá argumentujú normatívne:
legalizácia vytiahne státisíce ľudí z ilegality, vykorisťovania a administratívnej neviditeľnosti a
umožní im „plnú občiansku participáciu“ – teda práva a povinnosti v rovnocennom systéme namiesto života v tieni bez ochrany.
To je nielen humanitárne, ale z hľadiska štátnej politiky ide aj akt „poriadku a spravodlivosti“.
Provládne noviny zdôrazňujú, že právo na pobyt legalizuje prácu nelegálnych prisťahovalcov, ktorá sa aj tak vykonáva, a tým skôr povedie k nárastu sociálnych odvodov a daní.
Interné analýzy predpovedajú pozitívny čistý fiškálny efekt.
Aj predseda Španielskej biskupskej konferencie arcibiskup Luis Argüello privítal tento krok:
Zdôraznil, že opatrenie uznáva dôstojnosť dotknutých osôb, zároveň však zostáva úloha integrácie.
Biskupi už v minulom roku verejne naliehali na veľké strany – socialistov a konzervatívcov –, aby politicky umožnili legalizáciu približne pol milióna ľudí.
Médiá blízke cirkvi považujú tento projekt za príspevok k spoločnému blahu.
Kritika sa naopak zameriava najmä na postup.
Konzervatívni komentátori kritizujú, že vláda týmto dekrétom obchádza parlament a legislatívny proces pri rozhodnutí s významným dosahom.
Konzervatívni komentátori požadujú široko legitimizovanú migračnú stratégiu.
Obzvlášť ostré sú námietky zo strany právnických kruhov.
Kritizovaný je chýbajúci ústavný predpoklad „mimoriadnych a naliehavých dôvodov“, ktoré sú potrebné na prijatie rozhodnutia formou dekrétu.
Tri body sa považujú za obzvlášť problematické:
Po prvé, legalizované osoby síce nezískajú občianstvo, ale nárok na zdravotnú starostlivosť, školskú dochádzku a právo voliť v komunálnych voľbách.
Po druhé, fakticky sa rozširuje ochrana pred vyhostením – štátni príslušníci tretích krajín nemôžu byť vyhostení „ani v prípade závažných trestných činov“.
Po tretie, uľahčenie pre legálnych prisťahovalcov, aby si priviedli do Španielska svojich blízkych, by viedlo k reálnemu prílevu „zďaleka viac ako 500 000 osôb“.
V porovnaní s rozsiahlou legalizáciou, ktorú v roku 2005 presadil premiér Rodríguez Zapatero, tentoraz nie je kritériom pracovná zmluva, ale postačuje len päťmesačný pobyt – opatreniu tak chýba filtrovanie z hľadiska trhu práce a solídny legislatívny základ.
Cirkevný portál „Aceprensa“ sa pokúša zvážiť situáciu:
Regulácia je pochopiteľná, pretože zmierňuje akútne humanitárne núdze.
Regulácia však neodstraňuje štrukturálny problém – migračný systém, ktorý ľudí bez legálneho pobytu a práce tlačí do trvalej neistoty.
Španielsko potrebuje okrem súčasných opatrení aj hlbokú reformu cudzineckého práva so spoľahlivými integračnými a legalizačnými mechanizmami, ktoré by nezáviseli od politických kalkulácií príslušnej vlády.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram