Celková čiastka
Zostávajúci čas
Vzťahy medzi argentínskym prezidentom Javierom Mileim a miestnou Katolíckou cirkvou sú napäté už celé roky. V týchto dňoch, pri príležitosti 50. výročia vojenského prevratu, Argentínska biskupská konferencia prišla so všeobecnou kritikou politického vývoja. Katolícki biskupi varujú pred antidemokratickými tendenciami.
Bez menovania Mileiho sa konferencia vyjadruje k politickej kultúre, ktorú považuje za znepokojujúcu. „Žijeme v dobe, keď autoritarizmus získava na sile; v dobe, keď populisti rôzneho zafarbenia využívajú obavy občanov, ale sami neponúkali recept pre dobrý život,“ píšu biskupi v liste, z ktorého citujú argentínske médiá. Katolícki biskupi hovoria o „dobe, v ktorej sa čoraz viac presadzuje ideológia prežitia silnejšieho na úkor slabšieho, hoci sila demokracie by sa mala prejavovať práve v starostlivosti o tých najslabších.“
Roky diktatúry po vojenskom prevrate 24. marca 1976 až do roku 1983 sú biskupmi charakterizované ako „temná noc“, ktorú zatienil štátny terorizmus. „Dnes dôrazne hovoríme: ‚Nikdy viac‘ násiliu diktatúry – a ‚vždy viac‘ spravodlivej demokracii.“
Argentínski katolícki biskupi ďalej zdôrazňujú, že „závažnosť udalostí v týchto násilných rokoch“ si vyžaduje spomienku a sebakritiku, a to zo strany spoločnosti, ako aj zo strany cirkvi. Biskupi vidia „potrebu obnoviť sociálne bratstvo, ktoré je predpokladom pre budovanie spoločnej budúcnosti“.
Vo svojom liste sa biskupi nepriamo vyjadrujú aj k požiadavke, ktorá vychádza práve z libertariánskeho tábora prezidenta Mileiho, keď hovoria o „komplexnej spomienke“. Portál „Infobae“ hodnotí túto formuláciu ako nepriamy apel v súčasnej diskusii o primeranom zaobchádzaní so zločinmi diktatúry.
Predovšetkým viceprezidentka Victoria Villarruelová požaduje, aby sa pri spomienke na argentínsku históriu nezabúdalo ani na násilie extrémnej ľavice v období pred diktatúrou a na jej obete. Pred prevratom bolo zavraždených, mučených alebo unesených približne 1 000 ľudí.
Cirkev varuje aj pred nebezpečenstvom skresľovania histórie, z čoho argentínska ľavica obviňuje Mileiho tábor. Prezident spochybňuje počet 30 000 obetí diktatúry, ktorý odhadla Komisia pre historickú pravdu. Podľa biskupov je potrebné „udržať pri živote plameň kolektívneho vedomia a svedčiť budúcim generáciám o hrôzach, ktoré sa odohrali“. Dodržiavanie ľudských práv biskupi označujú za neprekročiteľnú hranicu a konsenzus argentínskej politiky.
Argentínska vojenská diktatúra v rokoch 1976 až 1983 je považovaná za jednu z najbrutálnejších v dejinách Latinskej Ameriky. Vládnuca vojenská chunta dala zatknúť, mučiť a často aj zavraždiť tisíce opozičných aktivistov alebo tých, ktorých za nich považovala. Obzvlášť brutálna bola prax vyhadzovania politických väzňov z lietadiel nad morom. Opozičným tehotným ženám boli odoberané deti a bez vedomia ich matiek boli zverované rodinám verným režimu.
Prezident Milei je vo funkcii od konca roka 2023. Odvtedy presadzuje radikálnu úspornú politiku s cieľom oživiť súkromné hospodárstvo. Poukazuje na úspechy v boji proti inflácii a chudobe, ako aj na dobré ekonomické výsledky. Podľa údajov Argentínskej katolíckej univerzity z decembra 2025 miera chudoby dosiahla 36 percent, čo je najnižšia úroveň od roku 2018. Mileiho oponenti mu naopak vyčítajú, že radikálna úsporná politika a škrty v sociálnej oblasti vytvárajú mnohých porazených.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram