Katechéza pre mládež: Viera – naša odpoveď Bohu (5)

Pre mňa osobne je viera vždy výzvou. Niekedy mám toľko otázok! Prečo je pre mňa také ťažké vysvetliť si, v čo verím?

V dnešnej dobe sa ľudia zdráhajú uznávať iné autority ako svoje vlastné. Z tohto dôvodu je pre nich niekedy obťažné prijať skutočnosť, že viera nie je len ich osobným rozhodnutím, ale predovšetkým darom od Boha. Je to Pán, kto začína dialóg s ľudstvom.

Z hlbín ľudského srdca vychádza Jeho pozvanie na vzrušujúcu cestu, k priateľstvu so svojím Stvoriteľom, ktoré radikálne mení ľudský život. Božia milosť osvecuje najhlbšie rozmery ľudskej osoby. Svätý Duch vedie človeka v hľadaní pravdy a pravého dobra.

Neobmedzuje ma viera v mojej slobode?

Viera je darom od Boha a vyžaduje, aby dávala zmysel na osobnej úrovni. Keď ľudia veria, zlaďujú svoje zmýšľanie, cítenie a správanie s pravdou zjavenou Bohom. Táto poslušnosť Bohu je ovocím hlbokej a pozornej poslušnosti Božiemu slovu a dodáva ľuďom odvahu priblížiť sa k samotnému Stvoriteľovi prostredníctvom poslušnosti. Pravdy viery, ktoré ľudia prijímajú prostredníctvom spolupráce s Božou milosťou, osvecujú ich mysle a podporujú ich ľudskú slobodu ako Božích detí.

Je veľmi ťažké zosúladiť vieru s vedeckými faktami, ktoré ma učia na univerzite...

Pravda zjavená Bohom nie je vždy a okamžite pochopiteľná ľudským rozumom. Nemožno ju pochopiť len na základe nedávnej skúsenosti. Naopak. Chápeme ju prostredníctvom duchovnej skúsenosť viery. To preto Kristus potvrdzuje svoje kázané slovo skutkami, akými sú napríklad jeho zázraky. Tieto plody prinášajú tí, ktorí po celý svoj život svedčia o pravosti Božieho zjavenia: zápas svätých, odvaha mučeníkov spolu s vytrvalosťou vyznávačov, hojné plody modlitby a pôsobenie veriacich Cirkvi vo svete.

Viera prináša človeku silnú vnútornú istotu a zároveň hľadá spôsoby, ako ju vysvetliť rozumom, aby mohol viac a viac poznať a milovať Pána Boha. Jeden z veľkých cirkevných otcov, sv. Augustín, opísal vzťah medzi vierou a rozumom takto: „Pochop, aby si mohol uveriť. ... Uver, aby si mohol pochopiť.“

Medzi vierou a vedou nie sú žiadne rozpory. Dokazuje to vývoj teologických výkladov viery a rozvoj vedeckých poznatkov. Viera osvietená Božou milosťou dáva možnosť nahliadnuť do reality, ktorú ľudské poznanie nedokáže dosiahnuť. Avšak aj dôkladný výskum stvoreného sveta a sveta ľudských vzťahov na základe vedeckých metód umožňuje ľudstvu priblížiť sa k Stvoriteľovi všetkého, čo existuje, a lepšie pochopiť veľkosť Jeho plánu. Veda môže podporovať modlitbové rozjímanie o Božej múdrosti.

Pochopil som správne, že vedecké poznatky samy o sebe nestačia na poznanie pravdy, ale že je potrebné aj pestovať našu vieru?

Áno, „bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu“ (Hebr 11, 6). Viera je našou odpoveďou na jeho pozvanie k novému, plnému životu. Viera nám umožňuje prijať dar byť Božími deťmi, stať sa účastnými na večnom šťastí v náručí milujúceho Otca. Sám Kristus učil svojich učeníkov: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16, 16). Preto Spasiteľ objasňuje, že on je jediná „cesta, pravda a život“ (Jn14, 6).

Pán povoláva človeka k plnosti života, a zároveň ho k tomu nenúti. Zrelá viera je výsledkom slobodného rozhodnutia zodpovednej osoby. Boh tiež slobodne a z lásky povoláva ľudstvo k spáse. A toto povolanie vylučuje akékoľvek donucovanie a nátlak.

Takže, ak to chápem správne, viera mi môže zmeniť život?

Človek, ktorý dáva svoju slobodnú odpoveď, spolupracuje s Božím plánom spásy a otvára si tak nové možnosti. Človek je povolaný neustále rásť vo viere a svojím dôveryhodným svedectvom neúnavne prinášať dobré ovocie.

V dôsledku toho je viera prítomná už v našom pozemskom živote a stáva sa začiatkom večného života pre ľudstvo. Napriek všetkým možným skúškam sme povolaní byť vernými svedkami Krista. Pre svet zranený hriechom a unavený zúfalstvom a beznádejou je takéto svedectvo viery obzvlášť dôležité.

Naša viera nás inšpiruje, aby sme boli „svetlom sveta“ a „soľou zeme“ (porov. Mt 5, 13 – 14). Viera mladého človeka je veľkým pokladom pre celú Cirkev. Pre náš národ je viera nevyčerpateľným zdrojom duchovnej celostnosti.

Symbol viery je súhrnom spásonosných právd našej kresťanskej viery a každé vyhlásenie v ňom je symbolom božskej reality, v ktorej sa nachádzame prostredníctvom viery.

Nicejsko-konštantínopolský symbol viery je ovocím prvých dvoch ekumenických koncilov: Nicea (r. 325) a Konštantínopol (r. 381). Tento symbol viery je spoločný všetkým cirkvách Východu a Západu.

Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa