Rádio LUMEN v rokoch 2023-24 realizovalo projekt venovaný Ukrajincom, ich histórii a súčasnému životu (na Ukrajine aj v zahraničí) v kontexte prebiehajúcej vojny a ich krutého osudu ako utečencov. 

Osobitná pozornosť bola venovaná Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a jej fenomenálnemu rozvoju, ktorý zaznamenala od pádu komunistického režimu, aj na príhovor mnohých ukrajinských mučeníkov. 

Poslucháči na Slovensku tak mali možnosť dozvedieť sa o cirkevnej situácii na Ukrajine a o ukrajinskej kultúre a identite, ktorú v mnohých ohľadoch formovala kresťanská viera.

Na základe pozitívnej odozvy poslucháčov a tiež v kontexte neutíchajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine sa Rádio LUMEN podujalo odvysielať sériu relácií, v ktorých poslucháčom predstaví novodobých ukrajinských mučeníkov 20. storočia z prostredia Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi.

Po obsahovej stránke budú tieto relácie garantovať náboženský redaktor Ján Krupa s Stanislav Gábor z Generálneho sekretariátu Konferencie biskupov Slovenska. 

Obsah týchto relácií postupne publikujeme na webovej stránke Rádia LUMEN.

V 20. storočí padli milióny Ukrajincov za obeť nielen vojnám alebo vojenským konfliktom, ale aj totalitného režimu a jeho násilne propagovaným protiľudským ideám. 

Obeťou cieleného prenasledovania náboženstiev a zavádzania ateizmu sa stala aj Ukrajinská gréckokatolícka cirkev. 

Zúčtovanie s nepoddajnou Ukrajinskou gréckokatolíckou cirkvou, organizované sovietskou vládou a jej represívnymi orgánmi, bolo definitívne zavŕšené takzvanou Ľvovskou pseudosynodou v roku 1946. 

Podľa jej uznesení Ukrajinská gréckokatolícka cirkev prestala oficiálne existovať a „zjednotila sa“ s Ruskou pravoslávnou cirkvou. 

Pre formálne zlikvidovanú a stalinistickým režimom zakázanú Ukrajinskú gréckokatolícku cirkev sa začala nová etapa jej dejín – etapa odvážneho hrdinského odporu, vytrvalosti ducha, neochvejnej viery v Krista a jeho konečné víťazstvo nad temnými silami. 

Boj gréckokatolíckych kresťanov za svoje občianske práva sa stal nielen aspektom odporu proti totalitnému režimu Zväzu sovietskych socialistických republík, ale aj neoddeliteľnou súčasťou demokratizačného procesu a ukrajinského národného znovuzrodenia na konci 80. rokov uplynulého storočia.

Ukrajinská gréckokatolícka cirkev v medzivojnovom období

V období medzi prvou a druhou svetovou vojnou bola činnosť Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi veľmi rozmanitá, a preto bola považovaná za jednu z najvplyvnejších inštitúcií v západnej Ukrajine. 

Aktívna práca a ochota slúžiť jej vedenia, kléru, mníchov a laikov vo veľkej miere ovplyvňovala náboženský, spoločenský a kultúrny život haličských Ukrajincov. 

V tom čase táto východná katolícka cirkev pozostávala z Ľvovskej archieparchie, eparchií Stanislaviv (dnes ukrajinský Ivano-Frankivsk) a Peremyšl (dnes poľský Przemyśl; s ňou boli spojené aj také gréckokatolícke štruktúry ako Apoštolská administratúra pre Lemkov a Apoštolská vizitatúra pre Volyň, Cholmsko a Podlasie) a mala metropolitu, sedem biskupov a jedného apoštolského administrátora. 

Počet farností pred druhou svetovou vojnou dosahoval 2 387 s 3,6 miliónmi veriacich, 2 352 svetskými kňazmi, 31 mužskými kláštormi a 121 ženskými kláštormi a kláštornými domami. 

O kňazský dorast sa starala Ľvovská gréckokatolícka teologická akadémia pod záštitou cirkvi a tri kňazské semináre s približne 480 študentmi. 

Za svoje postavenie a prestíž v západoukrajinskej spoločnosti Ukrajinská gréckokatolícka cirkev vďačila predovšetkým činnosti metropolitu Andreja Šeptického (1901 – 1944), ktorý bol pre dobových Ukrajincov nespochybniteľnou morálnou autoritou. 

Vďaka Šeptického úsiliu sa v Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi začal proces obnovy jej východnej identity. 

Metropolita sa veľmi snažil o ďalší rozvoj cirkevnej infraštruktúry, o oživenie mníšskeho života, vzdelávania a kultúry. 

Metropolita podporoval charitatívne projekty. 

Metropolitove diplomatické schopnosti zabezpečili práva Ukrajincom v medzivojnovom Poľsku a rozvoj tejto východnej katolíckej cirkvi na vplyvnú inštitúciu, dôležitý konsolidačný faktor a duchovnú oporu pre ukrajinské obyvateľstvo Haliče.

Začiatky represií 

Ofenzívu proti Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi začal stalinistický režim ihneď po začatí prvej okupácie západnej Ukrajiny v septembri 1939, ktorá bola predtým dohodnutá v sovietsko-nemeckom pakte Molotov-Ribbentrop a trvala do júna 1941. 

Sovietsky režim rozvinul rozsiahlu kampaň prenasledovania, zastrašovania a diskreditácie gréckokatolíckeho episkopátu a ostatného kléru, pričom boli obviňovaní  z kontaktov s nacionalistickým podzemným hnutím a „antisovietskymi“ centrami v zahraničí. 

V týchto ťažkých pomeroch sa vedenie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi muselo vyrovnať s realitou ateistického režimu a v prvom rade sa starať o zachovanie samotnej cirkvi a o zabezpečenie možnosti praktizovania viery pre veriacich.

„Počet obetí, ktoré boli deportované na Sibír alebo na pobrežie Bieleho mora či tých, ktoré boli zatknuté alebo zabité, je veľmi vysoký. Bez štatistických údajov, ktoré zatiaľ nemáme k dispozícii, si myslím, že len v mojej eparchii sa tento počet pohybuje pravdepodobne okolo 200 000; preto možno vzhľadom na celú krajinu hovoriť o dvojnásobnom počte. Za takýchto okolností, v ktorých treba počítať so smrťou, sa počet zavraždených a zatknutých kňazov v mojej eparchii pohybuje okolo 11 alebo 12, v eparchii Peremyšl – okolo 20. V našej eparchii bolo zatknutých a deportovaných 33 kňazov“ (z listu metropolitu Andreja Šeptického zo 07.11.1941 apoštolskému nunciovi Angelovi Rottovi v Budapešti).

Na začiatku druhej svetovej vojny sa uskutočnili prvé pokusy o navádzanie jednotlivých predstaviteľov gréckokatolíckeho duchovenstva na spoluprácu s novou mocou. Pri získavaní vplyvných kňazov s cieľom „Rozloženie gréckokatolíckej cirkvi“ štátne bezpečnostné orgány používali okrem iného aj metódu vydierania ich rodín. 

Napríklad v rokoch 1940 – 41 zatkli syna váženého kňaza, známeho teológa, kazateľa a farára chrámu Premenenia Pána vo Ľvove, Dr. Havryila Kostelnyka, a taktiež syna kňaza  Mykolu Hryceliaka, kancelára konzistória eparchie Peremyšl. 

Oboch sedemnásťročných chlapcov v júni 1941 zastrelili.