Slávenie sviatku Epifánie nášho Pána v byzantskom obrade s tradičným posvätením vody a domácností     

Medzi najpôsobivejšie slávenia v byzantskom obrade patrí Slávnostné posvätenie vody na sviatok Epifánie, ktorý pripomína Kristov krst v rieke Jordán. 

Epifánia, jeden z najstarších a najváženejších sviatkov, pochádza z Palestíny, kde sa slávil s bdením a osobitnými službami na mieste, kde podľa kresťanskej tradície bol skutočne pokrstený náš Pán. 

Svätý Gregor Divotvorca (z Pontu; † okolo 270) je prvým svedkom, ktorý nám predstavil Epifániu ako „spásne ohlasovanie Kristovho krstu“ (porov. Homília na Kristov krst, 1).

Sviatok Epifánie bol ustanovený ako veľký sviatok vo Východnej cirkvi v polovici 4. storočia, ako je vyhlásené v Apoštolských konštitúciách: „Nech je Epifánia, v ktorej nám Pán zjavil svoje božstvo, pre vás najváženejším sviatkom a nech sa slávi na šiesty deň januára“ (porov. Apoštolské konštitúcie V, 13).

Grécke slovo „epiphaneia“ znamená zjavenie a kresťania ho vzťahovali na život nášho Pána Ježiša Krista, výslovne znamenalo zjavenie Jeho božstva. 

Svätý Ján Zlatoústy († 407) vysvetľuje: „Prečo tento deň nazývame Epifánia? Pretože Ježiš Kristus sa zjavil všetkým ľuďom nie v čase svojho narodenia, ale skôr v čase svojho krstu. Do tej doby bol ľudu neznámy, ako svedčí svätý Ján Krstiteľ slovami: „Medzi vami stojí Ten, ktorého nepoznáte!“ (Jn 1, 26; porov. Homília na Epifániu, 2).

V cirkevnej slovančine sa tento sviatok nazýva „Bohojavlenije.“ Ide o ekvivalent ku gréckemu slovu „Theophaneia“, ktoré znamená Bohozjavenie. 

Toto slovo však jasnejšie odráža zjavenie Blaženej Trojice pri Kristovom krste, ako je poeticky opísané v tropári sviatku: „Pri tvojom krste v Jordáne...“

Aj slávnostný krst katechumenov sa udeľoval vo Východnej cirkvi v predvečer sviatku Epifánie od 4. storočia. Raní cirkevní otcovia ho označovali ako tajomstvo Osvietenia (po cirkevnoslovansky: Prosviščenije). A tak Epifánia bola nazývaná aj Sviatok Svetiel alebo Deň Osvietenia (porov. svätý Gregor Nazianzský, Reč XL, 1 – 6).  

Na základe toho naše liturgické knihy nazývajú Nedeľu pred Epifániou Nedeľou pred Osvietením a Nedeľu po Epifánii Nedeľou po Osvietení. 

Konštantínopolský patriarcha svätý Proklos († 447) nám dáva nasledujúce vysvetlenie: „Kristus sa zjavil svetu; naplnil ho svetlom a radosťou; posvätil vody a rozšíril svoje svetlo v dušiach ľudí“ (porov. Migne, P.G. 65, 757 – 761). 

Keďže slávnostné posvätenie vody sa koná na Epifániu, tento sviatok je známy aj ako Sviatok posvätenia vody, ľudovo nazývaný „Vodokši“, čo je skrátená forma cirkevnoslovanského výrazu „Vodokreš“, ktorý znamená posvätenie vody. 

Slávnostné posvätenie vody na pamiatku Kristovho krstu v Jordáne je hlavnou črtou sviatku Epifánie. 

Svätý Gregor Divotvorca vo vyššie spomenutej homílii komentoval: „Pán, ktorý zostúpil do rieky Jordán, prostredníctvom jej prúdov odovzdal posvätenie všetkým prúdom (vody).“ 

A práve v našich liturgických knihách sa posvätenie vody označuje ako Posvätenie Jordánu (po cirkevnoslovansky: Osvjasčenije Jordanovo), keďže je považované znovu-uskutočnenie Kristovho krstu. 

Svojím krstom v Jordáne náš Spasiteľ udelil vode tajomnú silu posväcovať, ide o „znamenie nebeských prúdov“ Božej milosti. (porov. svätý Gregor Divotvorca, Tamže).

Svätý Bazil Veľký († 379) potvrdzuje, že posvätenie vody k nám prišlo ako „tajomná tradícia“ (O Svätom Duchu, XXVII, 66) a že voda skrze modlitbu a kňazské požehnanie dostáva „oživujúcu silu Svätého Ducha“ (Tamtiež, XV, 35). 

Aj svätý Ambróz († 397) učil, že to Svätý Duch „posvätil vodu skrze modlitbu služobníka“ (porov. O Svätom Duchu, L. I. kap. VII, 88). 

Preto v modlitbe pre posvätenie vody vždy nachádzame epiklézu – zvolávanie Svätého Ducha.

Najstaršia modlitba pre posvätenie vody sa zachovala v Euchologione Serapiona († po roku 362), biskupa mesta Thmuis v dolnom Egypte. Je takmer isté, že samotná modlitba je ešte zo skoršej doby a svedčí o ranej praxi Cirkvi. 

Apoštolské konštitúcie (VIII, 39) pripisujú autorstvo prvej modlitby pre posvätenie vody svätému apoštolovi Matejovi.

Podľa arménskych zdrojov pôvodným autorom nášho obradu Slávnostného posvätenia vody bol svätý Bazil Veľký, ktorý ho zostavil počas svojej návštevy v Jeruzaleme v roku 377. 

Tento obrad bol pravdepodobne používaný v Antiochii v roku 387, keď svätý Ján Zlatoústy predniesol svoju homíliu na Kristov krst, v ktorej hovorí: „Toto je deň, keď bol Kristus pokrstený a svojím krstom posvätil prvok vody. Preto o polnoci tohto  sviatku všetci (veriaci) čerpajú (posvätenú) vodu a uchovávajú ju vo svojich domácnostiach, pretože v tento deň sa posväcuje voda“ (porov. Migne, P.G., 49, 336).

Zdá sa, že Bazilov obrad neskôr zrevidoval svätý Proklos Konštantínopolský (434 – 447) a nakoniec jeruzalemský patriarcha svätý Sofrón (634 – 638), ktorý zložil úvodné stichiry a celý obrad preusporiadal podľa zvykov Alexandrijskej cirkvi. Z tohto dôvodu sa náš súčasný obrad Slávnostného posvätenia vody pripisuje svätému Sofrónovi Jeruzalemskému (porov. Goar, Euchologion, s. 369n.).

Náš Trebnik obsahuje ešte jeden obrad pre posvätenie vody, nazývaný Jednoduché posvätenie vody. Tento obrad sa môže konať kedykoľvek počas roka, ale používa sa najmä v prvý augustový deň (na pamiatku Svätého kríža) a tiež pri príležitosti púte. Príkladom toho je zvyk posvätiť vodu v lurdskej jaskyni (Lourdes Grotto) pri Vrchu svätej Markíny (Mount St. Macrina) v Uniontowne počas každoročnej púte na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky.

Slávnostné posvätenie vody podľa liturgických predpisov by sa malo konať v Predvečer Epifánie. V súčasnosti však prevláda zvyk posväcovať vodu v samotný sviatok Epifánie, bezprostredne po tom, ako „Pravé Svetlo“ sveta (Jn 1, 9) zostúpilo do vôd Jordánu ako „Baránok, ktorý sňal hriechy sveta“ (Jn 1, 29), aby ich zmyl krstom. 

Grécke slovo „baptisma“ pôvodne znamená ponorenie, ponorenie do vody. Obrad ponorenia sviece sa koná trikrát, lebo krst sa udeľuje trojnásobným ponorením „v mene Otca i Syna i Svätého Ducha“ (Mt 28, 19).

To nám pripomína aj náš vlastný krst a naše odovzdanie sa Kristovi.

Celebrant pokračuje v modlitbe a trikrát opakuje slová „Preto, láskyplnú Kráľu, príď k nám aj teraz skrze zostúpenie Svätého Ducha a posväť túto vodu“ a zakaždým dýcha na vodu vo podobe kríža, čo je gesto exorcizmu, ktoré očisťuje vodu od znečistenia a vplyvu zlých síl.

Potom celebrant pokračuje v modlitbe a robí znamenie kríža vo vode trikrát svojimi prstami, pričom zakaždým opakuje slová: „Preto aj teraz, Vládca, posväť túto vodu svojím svätým Duchom.“ 

Toto liturgické gesto symbolizuje posvätenie Jordánu, ako keby sám Ježiš Kristus prišiel a dotkol sa vody, aby všetkým, ktorí sú „ňou kropení, pijú z nej alebo sa ňou umývajú“, priniesla „posvätenie, uzdravenie, očistenie a požehnanie“ (porov. modlitba). Po udelení požehnania pokoja veriacim („Pokoj všetkým!“) celebrant ponára svätý (spravidla drevený) kríž do vody trikrát a zakaždým začína spievať tropár sviatku „Pri tvojom krste v Jordáne...“, ktorý dokončí kantor a veriaci.

Táto záverečná časť obradu symbolizuje zjavenie Svätej Trojice, keď Ježiš Kristus (druhá božská osoba) vystúpil z vody, pričom toto zjavenie poeticky opisuje tropár sviatku.

Následne ľud spieva záverečnú stichiru „Spievajme, veriaci...“, zatiaľ čo celebrant kropí svätyňu a steny chrámu čerstvo posvätenou vodou. Keď sa kňaz vráti, veriaci prichádzajú jeden po druhom, aby pobozkali svätý kríž a boli pokropení čerstvo posvätenou vodou, aby im bolo udelené posväteniu Jordánu v rámci božskej liturgie, keď je prítomná väčšina veriacich farnosti. 

V starej vlasti (= v Rakúsko-Uhorsku) bolo zvykom ísť v sprievode k najbližšiemu potoku alebo rieke, aby sa vykonal obrad posvätenia vody. Potok symbolizuje živú vodu Jordánu, kam náš Spasiteľ prišiel, aby ho pokrstil svätý Ján. To je opísané v stichirách svätého Sofróna, ktoré sa spievajú počas sprievodu k potoku alebo rieke.

V obrade sa po okiadzaní vody čítajú starozákonné proroctvá (Iz 35, 1 – 10; 55, 1 – 13; 12, 3 – 6), apoštol (1 Kor 10, 1 – 4 ) a evanjelium (Mk 1, 9 – 11). 

Vo svojom evanjeliu nás svätý Marek informuje, že keď náš Pán Ježiš Kristus vychádzal z rieky, „videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: ‚Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.‘“ 

Zapálená trojsvieca, nazývaná „Trojica“, ktorá sa drží pred celebrantom počas čítania evanjelia, je pripomienkou tohto tajomného zjavenia Blaženej Trojice pri Kristovom krste.

Nasleduje prednášanie Pokojnej ekténie, do ktorej sú vložené osobitné prosby. V nich prosíme Boha, aby posvätil túto vodu „zostúpením Svätého Ducha“, aby nám priniesla „posvätenie Jordánu“, aby nás bránila pred nástrahami diabla, aby liečila naše duchovné a fyzické slabosti, aby posvätila naše domácnosti a naplnila nás milosťami Svätého Ducha. 

Veľká ekténia sa končí dlhou modlitbou posvätenia vody, ktorá sa dnes pripisuje svätému Sofrónovi a nazýva sa Poéma alebo Hymnus (grécky: poiema). Táto modlitba je skutočne poémou na chválu tajomstiev Epifánie a znovuzrodenia celého stvorenia skrze Ježiša Krista.

Keď počas tejto modlitby celebrant dospeje k slovám: „Veľký si, Pane, a úžasné sú tvoje diela, a naše slová nestačia na chválu tvojich zázrakov“, požehná vodu horiacou trojsviecou, „Trojicou“, a to tak, že ju ponára do vody, zatiaľ čo hovorí uvedené slová. Toto robí trikrát, pričom opakuje uvedené slová a zakaždým ponára do vody jednu z troch sviec „Trojice“. 

Toto sa robí na pamiatku krstu nášho Pána, ktorý ako Boží Syn priniesol vykúpenie. Počas uctievania kríža bozkom veriaci pokračujú v speve tropára a kondáka sviatku a napĺňajú svoje nádoby čerstvo posvätenou vodou, aby si ju vzali do svojich domácností.

Medzi našimi ľuďmi je zvykom piť posvätenú vodu na „očistenie duše i tela a liečenie slabostí“. Tento zvyk je starobylý a prišiel k nám spolu so samotným obradom. Posvätenú vodu si prinášajú do svojich domácností, aby v nej mali prameň neustálych požehnaní a ochrany proti každému zlu.

Medzi rôznymi prosbami, ktoré sa spomínajú v obrade počas posvätenia vody, je posvätenie domácností. Týmto cirkev ukladá kňazom povinnosť a záväzok, aby na začiatku nového roka posvätili domácnosti veriacich, ktorú sú zverení do ich pastoračnej starostlivosti. Z teologického hľadiska posvätenie domácností predstavuje zvolávacie posvätenie, čo znamená, že kňaz svojou modlitbou a pokropením svätenou vodou zvoláva Božiu ochranu na domácnosť a tých, ktorí v nej žijú. Samotná modlitba najlepšie vysvetľuje svoj význam.

Ako naše duše, tak aj naše domácnosti sa stávajú poškvrnené hriechmi tých, ktorí v nich žijú, a tak strácajú Božiu ochrannú silu. A preto každý rok na sviatok Epifánie by sa mali znovu posvätiť, aby sa im zabezpečilo Božie požehnanie a ochrana. Tak ako si veriaci prinajmenšom raz ročne očisťujú dušu od hriechu a chrám sa každoročne posviaca čerstvo posvätenou vodou, tak by sa mali každoročne posviacať aj domácnosti veriacich, aby sa zvolalo Božie požehnanie a ochrana na ne a ich obyvateľov.

Ako si každoročne obnovujeme poistenie svojej domácnosti, tak by sme si mali obnoviť aj poistenie Božej ochrany a jeho požehnanie, čo je dôležitejšie a účinnejšie. Keď privítame nášho kňaza počas posvätného obdobia Epifánie, aby posvätil našu domácnosť, pamätajme na to, že nám prináša „posvätenie Jordánu“ a že ak Boh neochraňuje a nepožehnáva našu domácnosť, „márne sa namáhame“ (Ž 127, 1)

Tropár, 1. hlas

Pri tvojom krste v Jordáne, Pane, bolo zjavené uctievanie Trojice, lebo Otcov hlas vydal svedectvo o Tebe tým, že Ťa nazval svojím milovaným Synom, a Duch v podobe holubice potvrdil pravdivosť týchto slov.

Kondák, 4. hlas

Ukázal si sa dnes svetu a tvoje svetlo, Pane, osvietilo tých, ktorí Ťa rozpoznávajú a volajú k Tebe: Prišiel si a zjavil si sa, Svetlo neprístupné.

Modlitba pre posvätenie domácností

Bože, naše pravé Svetlo a Spasiteľ, nechal si sa pokrstiť v Jordáne Jánom Krstiteľom, aby si obnovil všetkých ľudí očistnou vodou znovuzrodenia (Tít 3, 5) a aby si vošiel pod Zachejovu strechu a priniesol spásu jemu a jeho domu (Lk 19, 9). Teraz, Pane, ochraňuj aj všetkých, ktorí prebývajú v tomto dome, pred každou škodou a bezprávím; udeľ im posvätenie Jordánu, očistenie duše i tela a dobré zdravie; a vypočuj všetky ich prosby, ktoré sú na ich spásu a večný život.

Lebo požehnaný si, Pane, spolu so svojím večným Otcom a Svätým Duchom, teraz a vždycky i na veky vekov. Amen.

Zdroj: https://archpitt.org/the-byzantine-rite-celebration-of-the-feast-of-the-epiphany-of-our-lord-with-the-traditional-blessing-of-the-water-and-the-blessing-of-homes/ Preložil o. Ján Krupa