Katolícke ideové sviatky už nie je ľahké vysvetliť. Každý z nich má klásť do centra bohoslužby jeden prvok viery: sviatok Božieho tela na oslavu prítomnosti Ježiša v Eucharistii; sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na pamiatku Kristovej lásky; sviatok Najsvätejšej Trojice na uctenie Boha Otca, Syna a Ducha Svätého. Sviatok Krista Kráľa, ktorý sa v tomto roku slávi 23. novembra, oficiálne „Sviatok nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa celého sveta“, je tiež jedným z nich – a v tomto roku oslavuje svoje 100. výročie.

Od roku 1970 sa sviatok Krista Kráľa slávi v poslednú nedeľu cirkevného roka, teda koncom novembra, pred Adventom. Pôvodne sa slávil v nedeľu pred sviatkom Všetkých svätých, teda o mesiac skôr, koncom októbra. A jeho prvé slávenie pred 100 rokmi sa konalo na Silvestra 1925. Zaviedol ho pápež Pius XI. svojou encyklikou Quas primas z 11. decembra 1925. Ako najdôležitejší cieľ slávnosti bolo deklarované úsilie čeliť postupujúcej sekularizácii verejného života.

Sviatok Krista Kráľa je teda „dieťaťom svojej doby“, píše teologička a psychologička Ingrid Fischerová, lebo „po zániku veľkých monarchií v Európe začal spoločenský vplyv katolíckej cirkvi upadať“. Sviatok, ktorý zaviedol Pius XI. a ktorý jeho traja predchodcovia ešte odmietli zaviesť, mal Katolíckej cirkvi umožniť požadovať jeho uznanie národmi a štátmi po celom svete. „Predovšetkým katolícka mládež bola nadšená svojím ideálnym kráľom v najskôr politickom, neskôr duchovnom boji za rozšírenie jeho ríše: proti laicizmu a komunizmu a v odpore proti národnému socializmu.“

Niekoľko rokov predtým, s koncom prvej svetovej vojny, zanikli kedysi mocné európske monarchie. V Rakúsko-Uhorsku, Nemecku, Rusku a Turecku už neboli žiadni cisári, cárovia ani sultáni. Ale Kristus, pre veriacich skutočný kráľ, bol stále tu.

O kráľovstve Ježiša Krista hovoria rôzne pasáže Nového zákona. Väčšinou sú spojené s kráľovstvom nad „Božím ľudom“, ale aj s jeho utrpením. Ježiš tak pred rímskym miestodržiteľom Pontským Pilátom uplatňuje svoju vládu ako „kráľ Židov“ (INRI). A predsa si nechá nasadiť tŕňovú korunu a za to sa mu vysmievajú.

Z liturgického hľadiska je podľa katolíckeho chápania každá nedeľa dňom Ježiša. Pius XI. však chcel osobitne zdôrazniť Kristovo panovanie v rodine, spoločnosti a aj v modernom štáte. Centrálnym cieľom pápeža bolo bojovať proti „omylom sekularizmu“ a brániť „zlyhávaniu katolíkov“.

To sa podľa Pia XI. prejavuje pokrčením ramien a váhaním dobrých ľudí, ktorí – ak vôbec – kladú len slabý odpor „nepriateľom cirkvi“. Tým sa títo stávajú „ešte drzejšími a smelšími“. Aj v politike, napísal pápež, existuje medzi národmi „neviazanosť vášní a túžob“, ktoré sa príliš často skrývajú pod „maskou vlastenectva“.

Cirkev vo Francúzsku bola od 19. storočia v dlhom a ostrom spore s laicizmom, ktorý v roku 1905 vyústil do radikálnej odluky štátu a cirkvi. Od tej doby sa celé desaťročia formulovali vehementné požiadavky na zavedenie takéhoto sviatku. Po skončení prvej svetovej vojny sa zaň vyslovilo viac ako 600 biskupov a predstavených rehoľných rádov.

V nemecky hovoriacich krajinách bol tento sviatok dobre prijatý. Nemecký katolícky deň v auguste 1926 v Breslau (Vroclav) sa už niesol v znamení motta „Kristus – Kráľ“. Čoskoro bolo mnoho kostolov posvätených pod patronátom Krista Kráľa.

Ako odmietnutie nároku fašizmu na totálnu moc zohrával sviatok Krista Kráľa v období nacistického režimu dôležitú rolu najmä medzi katolíckou mládežou. Prostredníctvom sprievodov a bohoslužieb s vlajkovými delegáciami mladí katolíci vyjadrili svoj nesúhlas s nacistickým kultom vodcu. Vytvárali tak silný zážitok a zároveň viditeľné, odvážne svedectvo a vyznanie.

Tento svetský charakter sviatku, ktorý zamýšľal Pius XI., ustúpil po druhej svetovej vojne a po liturgickej reforme v rámci Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965) do úzadia za „posledné veci“. Okrem presunu na poslednú nedeľu cirkevného roka na konci novembra v roku 1970 sa odvtedy v liturgických textoch kráľovská vláda Krista viac presúva na koniec čias: Ježiš Kristus ako cieľ dejín.

Pre deti a mládež vo farnostiach je nedeľa Krista Kráľa tradične sviatkom. Pôvodne mládežnícke organizácie oslavovali svoju vieru v Krista v nedeľu Trojice (slávnosť v nedeľu po Turícach). Z politických dôvodov však museli v 30. rokoch 20. storočia presunúť svoj sviatok na nedeľu Krista Kráľa. Odvtedy sa v tento deň na mnohých miestach pri krásne pripravených mládežníckych omšiach prijímajú noví miništranti a nové deti do mládežníckeho zboru.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2531370/kirche-feiert-seit-100-jahren-christkoenig