TopTip

Advent - Čas vďačnosti: Kňazi stoja pri nás aj v okamihu pohľadu na večnosť

Advent - Čas vďačnosti: Kňazi stoja pri nás aj v okamihu pohľadu na večnosť

Prvé kolo adventnej súťaže Čas vďačnosti sa pomaličky blíži do finále. V pokračovaní z výberu vašich príbehov sa dočítate aj o tom, ako pri nás stoja kňazi na rozhraní života a smrti.

Advent - čas vďačnosti kňazovi

Počas prvého adventného týždňa nám napíšte, za čo ste vďačný kňazovi (rehoľníkovi, rehoľnej sestre). Príbehy posielajte na sutaz@lumen.sk alebo poštou na adresu Rádio LUMEN, Kapitulská 2, 974 01, Banská Bystrica. Nezabudnite pripísať heslo: ADVENT - ČAS VĎAČNOSTI. Uzávierka súťažného týždňa je vo štvrtok 2. decembra večer. Dovtedy je potrebné vaše príbehy doručiť elektronicky alebo klasickou poštou. Vaše listové príbehy preto odporúčame odosielať najneskôr v utorok 30. novembra.

V piatkovej Lumenáde 3. decembra o 10:10  vyhlásime výhercu týždňového kola súťaže, ktorý získa vecné ceny: kniha Snúbenci, multifunkčná šatka – bufka s logom Správne naladený, sklenená fľaša s logom Správne naladený, pero s logom Správne naladený, magnetka, káva.

Súťažíme počas všetkých adventných týždňov a vždy s inou témou vďačnosti. Spomedzi štyroch týždňových výhercov jedného odmeníme dvojnásobne. Vo finále súťaže jednému z nich dáme darčekový poukaz na pobyt pre 4 osoby v apartmáne ELEMIR v Bešeňovej. Pobyt sa vzťahuje na 5 po sebe nasledujúcich nocí. Víťazný príbeh vyhlásime v Rannom spojení 24. decembra.

Pomôžte nám do slovenského rozhlasového éteru vniesť príbehy vďačnosti. Uprostred mora reklám, náhlenia sa a nervozity vás pozývame spolu s nami tvoriť atmosféru vďačnosti. O vašich príbehoch budeme totiž počas celého adventu hovoriť v našom vysielaní.

Podrobnosti o súťaži nájdete TU.

Výber z vašich príbehov

Kňaz, ktorý ma naučil prijať tajomstvá života a smrti

Za zvládnutie náročnej životnej situácie vďačím kňazovi-rehoľníkovi, ktorý manžela zaopatroval a pochovával. „Narodenie manžela pre nebo“ bolo v pomerne mladom veku - 48 rokov. Po niekoľkoročnom boji s chorobou, ma naučil skloniť sa pred Božou vôľou a odovzdať manžela do neba. Po štrnástich rokoch sa deň čo deň pokúšam vrásť do nádeje, že smrťou sa narodíme v Bohu a že v „dušičkovom období“ máme vnútorne prijať tajomstvo života, rastu aj umierania. Ale aj nádeje na nový život s Bohom v jeho plnosti. Toto ma naučili kňazi - rehoľníci, nech ich Pán bohato požehnáva.

(poslucháčka Marta Mária /Tamara/)

Kňaz, ktorého skromnosť a múdrosť priťahuje veriacich

Som 76-ročná účastníčka nedeľných svätých omší na televízii Kežmarok. Som vďačná dekanovi, prof. Františkovi Trstenskému. Tento kňaz je skromným človekom, pre ktorého je kňazstvo poslaním. Je to kňaz, ktorý prežíva každú vetu, ktorú vysloví. Dokáže pritiahnuť do katolíckej cirkvi kohokoľvek. Nič pri tom nerobí, len dokáže všetko veľmi logicky predostrieť. To isté sa stalo aj v mojom prípade. Síce som v detstve chodila na náboženstvo, bola som na 1. svätom prijímaní, ale vôbec som nevedela, čo to je. On dokáže názorne ozrejmiť všetko, poučne nielen pre deti a mládež, ale aj skôr narodených. Nech vás Pán Boh vo vašej práci naďalej posilňuje!

(poslucháčka Katarína)

Kňazi, ktorí sú citliví a empatickí

Rodičia nám odmala vštepovali úctu ku kňazom, Bohu zasväteným osobám. Mám veľa okamihov, v ktorých mi kňazi boli veľkou oporou a povzbudením. Som vďačná za každého jedného. Hlboko v srdci mám vryté okamihy, ktoré ma vrátili späť. 19. decembra 2001 sa nám narodilo naše piate dieťa -Kristínka. Prežívala som veľkú radosť, ale v hĺbke srdca som cítila, že niečo s ňou nie je v poriadku. Počas jedinej, spolu strávenej noci veľa plakala, až nad ránom zaspala. Išla som na raňajky. O chvíľu sa zobudila s veľkým plačom. Utekala som k nej, hneď som si ju priložila k tvári, aby som ju pobozkala. Kristínka bola studená. Veľmi som sa preľakla a utekala s ňou za sestričkami. Začali vyšetrenia. Mali ju prevážať súrne do Bratislavy, ale stav sa zhoršoval. Keď mi lekárka oznámila, že prevoz neprežije, prvé čo mi napadlo bolo, že nie je pokrstená. Volali preto na faru, ale nikto to tam nedvíhal. Robila tam pani upratovačka, veľmi obetavá, srdečná žienka, ktorá utekala do kostola pre kňaza. Všetci v tom čase spovedali, keďže bol čas spoločnej svätej spovede pred Vianocami. Pani upratovačka prišla aj s pánom kaplánom Alojzom. Vďaka Bohu, stihli prísť...  Potom prišiel ten okamih, keď po krste prišiel za mnou na izbu. Veľmi som plakala. Chytil ma za ruku, nič mi nepovedal, len ticho sedel pri mne a ja som začala cítiť úžasný pokoj vo svojom srdci. Bolesť bola, ale prežiarená pokojom a láskou. Cítila som sa ako v objatí milujúceho Otca. Pán kaplán odišiel a mne lekárka dovolila byť pri dcérke. Bola som pri nej, keď si ju Pán povolal k sebe. Mala som silu byť pri nej. Nikdy nezabudnem na jej pohľad a to, ako išla rovno do neba, keď krátko po krste zomrela. Tento kňaz mi bol veľkou oporou aj neskôr, pokiaľ bol v našej farnosti. Ďakujem Pánu Bohu za neho. A nedá mi nespomenúť kňaza, ktorý našu dcérku pochovával. Pohreb sme mali na Štedrý deň v roku 2001. Bola krásna zima: všade mrzlo, veľa snehu, do toho pán farár prichádzal k truhličke v bielom rúchu. To bolo pre mňa niečo silné. Povedal, že toto je slávnostná chvíľa, lebo Kristínka dosiahla nebo. Pán nám požehnal deväť detí: Matejko, prvý syn, zomrel na deviaty deň. Odviezli ho krátko po narodení do druhej nemocnice. Nepustili ma ani rozlúčiť sa s ním. Moja mamička ho dali pokrstiť. Potom sa nám narodili Veronika, Šimon, Martin, ktorí sú už dospelí. Potom bola Kristínka. Po nej, po roku, tesne pred Vianocami som z dôvodu mimomaternicového tehotenstva potratila. Pán nám ešte požehnal Máriu, Lauriku a nášho najmladšieho Dominika. Mala som rizikové tehotenstvá, boli to veľmi ťažké chvíle, ale s Božou pomocou a cez ruky kňazov sme to zvládli. Ďakujem Ti Pane za každého kňaza. Kiežby sme si tento vzácny dar vážili. Bolí ma, čo niekedy počujem alebo čítam na adresu kňazov.

(poslucháčka Miriam)

Kňazi, ktorých modlitby sú posilou

S veľkou  vďačnosťou v srdci sa chcem poďakovať viacerým duchovným otcom, ktorí sa pred rokom modlili za naše uzdravenie počas ochorenia koronavírusu. Prosila som známych kňazov o modlitby, manžel bol v nemocnici počas Vianoc a aj mne na Štedrý deň prišiel výsledok z PCR testu, že som pozitívna.  Vyprosujem  duchovným otcom, ktorí sa za našu rodinu modlili, nech ich Pán Boh v ich zodpovednej kňazskej službe sprevádza hojným požehnaním, obdarí ich potrebnými milosťami a nech ich Panna Mária, Matka všetkých kňazov, ochraňuje na ich ceste kňazského života! Všetky modlitby, obety nám dávali veľkú silu počas ťažkých dní, ktoré sme prežívali. (poslucháčka Anna)

Kňaz, ktorý motivuje nielen deti, ale aj dospelých

Chcem sa poďakovať nášmu pánovi kaplánovi vo farnosti Trstená - Martinovi Tešlovi za obetavú prípravu našich detí na 1. sväté prijímanie. Deti na detských svätých omšiach motivuje zaujímavými úlohami, ktoré s radosťou plnia, zbierajú dobré skutky. Vysvetľuje tak pekne, že deti s často otvorenými ústami počúvajú BOŽIE SLOVO. Samozrejme, že aj my, dospelí, sa tešíme na všetky sväté omše.

(poslucháčka Monika)

Kňaz, ktorý vynikal múdrosťou a všestrannosťou

Roky ma sprevádza vďačnosť Bohu, že sme v našej farnosti i rodine mali Božieho služobníka, dôstojného pána Pavla Majzela zo Spišskej diecézy. Toho času už na dôchodku, no naďalej neúnavne v službe veriacim i neveriacim. Má otvorené srdce pre každého bez rozdielu. Vďačná som, že nám bol duchovným otcom, ktorého sme brali aj ako súčasť našej rodiny.

Z jeho rúk sme všetci súrodenci prijali sviatosť krstu, 1. sväté prijímanie a niektorým vyslúžil aj sviatosť manželstva. Trávil u nás veľa času, keďže ocko je kostolník. Tam vznikol priestor na formovanie nielen duchovné, ale sa s nami aj učil. Je to totiž veľmi múdry, sčítaný a všestranne nadaný človek. Dával nám matematické a logické hádanky, dokonca napísal aj divadelné predstavenie o apoštolovi Pavlovi a hru Narodenie Pána Ježiša, ktorú sme neskôr odohrali aj v iných farnostiach. Zdôrazňoval sebazapieranie od útleho veku, otcovsky nás napomínal, usmerňoval, vyzdvihoval pokoru. Viedol nás k úcte k Sviatosti Oltárnej. Veľa žehnal, vychádzal ľuďom v ústrety a dodnes neodmietne nikoho, kto žiada o sviatosť zmierenia. Má veľkú úctu k Panne Márii, takže neúnavne organizoval mariánske púte, ako aj Púť do Krakowa. Teraz, už ako mama, sa rada sa vraciam k jeho rýmovačkám, ktoré mali nielen humorný, ale aj poučný charakter. Príslovia, ako napr. „Pýcha peklom dýcha", či múdrosti svätých „Na jednu kvapku medu sa chytí viac múch ako na celý sud octu,“ používal nielen v homíliách, ale aj v osobných rozhovoroch. K duchovnému otcovi sa neraz v myšlienkach i modlitbách vraciam, spomínam našim deťom a snažím sa uvádzať jeho slová do praktického i duchovného života. (poslucháčka Mária)

Kňaz, ktorý poznal hodnotu slobody

V polovici novembra tohto roku som sa dozvedela, že do večnosti Pán povolal kňaza, ktorý bol v našej farnosti, keď som bola mladá. Mala som túžbu ísť na pohreb, ale nevedela som, ako. Dozvedela som sa, že tú istú túžbu majú aj manželia, ktorí kňaza poznali zo svojich vysokoškolských štúdií a teraz bývajú v tej istej dedine, ako ja. Schádzali sa u neho na fare v čase totality. Zobrali ma so sebou.

Dvojhodinová cesta tam a dvojhodinová cesta naspäť ubiehala v zdieľaní, čo s ním v čase štúdií a neskôr ako s rodinným priateľom prežili oni a čo som prežila ja. Ako asi každý mladý človek, ktorý hľadal zaradenie sa v živote, v jednej chvíli som pochybovala, či som si vybrala správne. Porozprávala som tomuto kňazovi o mojom probléme. On mi povedal: „Si slobodný človek. Máš možnosť odísť. Toto rozhodnutie je na tebe. Boh nám dal slobodu a nikdy nám ju nezoberie.“  V tej chvíli mi pomohol uvedomiť si, aký vzácny dar mi dáva Boh. Uvedomenie si mojej slobody ma sprevádza dodnes. A za toto som vďačná kňazovi Ladislavovi Vrábelovi.

(poslucháčka Helena)

Kňaz, ktorý vždy vypočul ako starostlivý otec

Čas sviečok, Božích milostí,

čas toľkých sĺz od radosti.

Čas lásky, dobra, pokoja, 

čo úsmev vždy ti vystroja. 

Čas vďačnosti za každého,

nášmu srdcu vzácneho. 

Takýto je náš pán farár,

úsmev, dobro všetkým dával.

Týmto sa to všetko začalo. Nevypovedanými slovami, pocitmi, básňami, ktoré nemal kto počúvať. Náš kňaz prišiel do farnosti, keď som bola stredoškoláčka. Vtedy ešte dosť hlúpa a nerozvážna. Mama mi vždy rozprávala, že keď ona bola malá, vtedajší pán farár mal ovečky, zajace, sliepky a mladí mu vždy chodili pomáhať. Pri tom spievali a radovali sa. Hovorila som si, že tiež by som takú partiu chcela zažiť. Vždy sme vo farnosti mali detské sväté omše, jasličkové pobožnosti a ja som si to už bez toho nevedela predstaviť. V jeho prvom roku u nás ale nemalo byť nič, lebo sa do toho nikto nechcel pustiť. Tak som ja, 14-ročné dieťa, mala zrazu pred sebou veľký kus práce. Spravila som to sama od seba, aby sme tomu malému Ježiškovi predsa len niečo darovali a zaspievali. Mala som tam 6 malých detí a dopadlo to nad moje očakávania. Posledný rok nás bolo okolo 30.  Ale nič z toho by som nespravila bez toho, aby mi veril. Vždy sme sa spolu veľa rozprávali, zaujímal sa a chcel pomôcť, čo ma hnalo dopredu. A tak sa z toho nejako stalo pokračovanie mojej cesty. Prišli karnevaly, MDD, stretká mladých, krížové cesty, máj a október každý večer s deťmi v kostole. Nevynechala som roky nič z toho. Vďaka tomu sme prežili veľa zlého: osočovanie, zlé reči, no... veľmi ťažké chvíle. A celkovo bolo niekedy veľmi ťažké len "byť príkladom. Ale vedela som, že to jediné chcem a je to tak veľmi potrebné. Nie obracať na vieru, ale milovať a byť príkladom. A náš kňaz bol práve ten, kto bol príkladom mne. Bol zapálený láskou ku Kristovi. Nebol z tých, čo o Bohu rozprávajú každú minútu. On s Ním jednoducho žil. To ma fascinovalo. Keď som šla na vysokú školu, bola som v rôznych kostoloch a farnostiach ako lektorka. Pomáhala som aj s akciami a stretla veľa srdcom úžasných kňazov. Ale nikdy to nebolo ako v našej farnosti. A až potom som pochopila. Bol to práve pán farár, kto mi vytvoril domov. Krásny, plný lásky a prijatia, náš farský domov.

Veď práve kňaz má byť tým pastierom. A keď prídu ovečky zo svojich ciest domov, čaká na nich, lebo sú jeho. Teraz žijem stovky kilometrov preč. Mám rodinu, krásnu malú princeznú. Chodíme spolu do kostola. Ale moje srdce bude mať farský domov stále tam. Vďaka kňazovi, za ktorého sa každý večer spolu modlíme. Lebo zo mňa, vďaka svojmu príkladu, kázňami a rozhovormi, vychoval dobrého človeka a dobrú matku. Vždy ho budem brať a vždy som ho brala ako otca. Do konca života mi bude jeho láskavé srdce chýbať. Ale nikdy sa z toho môjho srdca nestratí domov, ktorý vďaka nemu mám. Každý týždeň, keď som na „výšku“ odchádzala, dostávala som krížik na čelo, požehnanie na cestu. Ďakujem mu za domov. Ďakujem mu za to, kto som. Ďakujem, že mi bol duchovným ochrancom, ktorý vždy vypočul a povzbudil. Ďakujem, že mi raz dokonca zachránil život. Ďakujem jeho milovanej a úžasnej mamke, že z neho vychovala takého človeka. Ďakujem, že nám vyslúžil sviatosť manželstva a modlil sa za dcérku, keď skoro zomrela. Ďakujem Bohu, že mi ho poslal do cesty. A nie je to len o vďake. Chcem mu popriať, aby sa mu otcovská láska od Boha, ktorú mi odovzdal, vrátila stonásobne. Aby vždy vedel, že sme tu tiež pre neho. A že v modlitbách stále budeme stáť pri sebe. Bože, vďaka Ti za to dobré srdce, čo si stvoril.

(poslucháčka Kristína)

Podobné články

Počúvajte naživo

Aktuálny program

    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.
    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.
    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča

Akcia s Prodomom

Prodom - projekty domov
ponúka viac ako 880 projektov rodinných domov.

V prípade že do poznámky pri objednávke uvediete
"RADIO LUMEN"
automaticky získavate 5% zľavu na vybraný projekt domu.

Podporte vaše rádio LUMEN klub

Pre zlepšenie kvality našich stránok používame cookies. Tým, že pokračujete v prehliadaní stránok bez zmeny nastavenia vášho prehliadača súhlasíte s ich používaním. Viacej o používaní súborov cookies.